Gn 37, 3-4. 12-13a. 17b-28, Mt 21, 33-43. 45-46

Je mnoho správ, ktoré nás potešia, povzbudia.

Je však mnoho takých, ktoré nás rozosmútia, zabolia. Ktoré sa vám viac vynárajú? To však nie je dôležite pre túto chvíľu. Uvažujme nad jedným z najsmutnejších výrokov v evanjeliách. Zaznel akoby mimochodom: K môjmu synovi budú mať úctu. Je to dôverujúci komentár otca. Akého otca? Boha Stvoriteľa, ktorý je našim Otcom. A je to vážne oznámenie. A zaväzujúca. Súčasníci, ku ktorým bol poslaný Syn – Ježiš, sklamali. Ako by to dopadlo dnes? Keď premýšľame, čo by sa stalo, keby dnes Ježiš prišiel do nášho sveta, máme obavy ako by to dopadlo. Vlastne vieme. Jeho posolstvo o Božom kráľovstve je v priamom odpore od mnohých iných kráľovstiev. Ježiš sa stáva nepriateľom, ktorého sa chcú zbaviť.

Aký je postoj Ježiša? Taký, aký bol aj pred 2000 rokmi. Bol odmietnutý, vyhodený a zabitý. Ale nepomstil sa. Namiesto toho z kríža ospravedlnil svojich mučiteľov (Otče. Odpusť im, lebo nevedia čo činia) a svojou láskou zmieril všetkých s Bohom. Ukázal aká je božia láska. Ježiš v tom pokračuje.

Uvedomme si: Miluje ma úplne, nech robím čokoľvek. Kiež by som vždy zaželal ostatným dobre a modlil sa za nich, ako Ježiš, namiesto aby som sa im pomstil, ak mi ublížili.

Boh sa snaží osvietiť nás múdrosťou. Chce aby sme prinášali ovocie, veď sme nájomníkmi! Ale vieme, že prijímame takéto rady ťarbavo. Nakoniec ako poslednú možnosť poslal medzi nás svojho Syna s myšlienkou: K môjmu synovi budú mať úctu. Preto pozorne ho počúvaj a váž si vieru v neho.

Turzovka - Vršek, 5.3.2021