Iz 1, 10. 16-20, Mt 23,1-12
Každá stránka evanjelia je napísaná pre Cirkev.
A keďže každý pokrstený je „cirkev“, platí to pre každého – dokonca i nepokrsteného človeka „dobrej vôle“ – teda hľadajúceho.
Aj my sme v pozícii zákonníkov a farizejov, preto sme pozvaní, aby sme sa v nich spoznali. Problém, ktorý predstavuje táto pasáž. Je to otázka: Staviame Boha alebo svoje ego do stredu všetkého?
Ježiš kritizuje zákonníkov a farizejov (a nás s nimi), pretože robia všetko preto, aby ich bolo vidieť: Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli. Zaoberajú sa skôr tým, či sa javia ako zbožní, a nemyslia na úprimný vzťah k Bohu.
Snaha po zjavnej zbožnosti sa evidentne spája s poriadnou dávkou márnivosti a pýchy. V prostredí, kde sa náboženstvo cení, si veriaci ľudia automaticky získavajú najvyššiu reputáciu. Akoby boli spoločenským dohovorom pasovaní na čestné miesto. Zákonníci a farizeji mali so svojou simulovanou zbožnosťou špeciálne miesta v synagógach a na hostinách, a keď sa objavili na verejnosti, dostavalo sa im úcty a pozdravov zo všetkých strán.
Ježišovi učeníci sú nabádaní, aby sa vyhýbali takémuto správaniu, ktoré sa objavovalo u farizejov a v zákonníkov. Čestné tituly a nároky na moc nie sú na mieste, pretože sú všetci bratia, synovia toho istého Nebeského Otca (v. 8.) a sú vedení tým istým Kristom - Učiteľom (v. 10.).
V kresťanskej komunite je služba najväčšie a jediné prvenstvo, ktoré sa počíta. (v. 11.: Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom.). Nemali by sa používať ani označenia, ktoré poukazujú na rozlišovanie a diskrimináciu, ktoré zdôrazňujú údajné právo kontroly a nadvlády niektorých.
Nakoniec sa Ježiš musí uchýliť k príkazom o službe iným (v. 11.) a hrozbám, ktoré majú znížiť tých, ktorí povstali nad ostatných (Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ v. 12.).
Matúš porovnáva dva obrazy Cirkvi. Ten farizejský, pompézny, okázalý a prázdny, v ktorom dominujú vodcovia túžiaci po cti a moci; druhý kresťanský, zložený z priateľov a bratov. Nejde o anarchiu, pretože sme vedení Kristom a Otcom, pred ktorým sú všetci rovnako deťmi. Tí, ktorí tam vykonávajú funkcie alebo úrady, sú povolaní svojimi skutkami vydávať v službe svedectvo o láske Otca.
Cirkev Kristova je spoločenstvom rovných, bratstvo, ktorého najvyšším kritériom je služba. V Cirkvi sú rôzne úlohy a zodpovednosti, ktoré sa však musia vykonávať ako služba. Tento štýl je vytvorený podľa vzoru samotného Ježiša, ktorý prišiel slúžiť (porov. Mt 20,26).
Logika vzťahov, ktoré musí kresťanské spoločenstvo regulovať je pokora; Podmienka diktovaná Ježišom: „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva“ (Mt 18,3). Opačný postoj je sebavyšovanie zákonníkov a farizejov.
Turzovka – Vršek, 2.3.2021