Iz 55, 10-11, Mt 6, 7-15
Dnešné evanjelium nám odhaľuje tajomstvo kresťanskej modlitby.
Kvalita modlitby sa nemeria množstvom prednesených slov. Ani spása sveta nezáleží od množstva našich slov, ako sa nám to snažia nahovoriť rôzne falošné zjavenia. Pán Ježiš vyslovené hovorí, že pri modlitbe nemáme hovoriť veľa ako pohania. Mnohovravnosť nevedie k vyslyšaniu a Boh nemá v nej záľubu. Mnohovravnosť nie je nutná, pretože Boh vie všetko. Bohu o svojich problémoch nehovoríme v domnení, že azda o nich nevie. O svojich problémoch nehovoríme s ním kvôli Nemu, ale kvôli sebe. Otec vie o všetkom, skôr ako ho ideme prosiť. Zmyslom modlitby nie je informovať Boha. Dokonca zmyslom modlitby nemôže byť ani snaha zobudiť v Bohu milosrdenstvo, pretože On sám je vo svojej podstate nekonečne milosrdný. My sa nemáme snažiť svojimi modlitbami vylúdiť milosrdenstvo z hlbiny jeho srdca, ale máme v Lásku Božiu veriť.
„Vy sa budete modliť takto!“ A potom nasleduje modlitba Otče náš. Žiadnu inú modlitbu nám Ježiš nezjavuje. Modlitba „Otče náš“ obsahuje všetko, čo potrebuje kresťan povedať Bohu. Tajomstvo Ježišovej modlitby nespočíva v nejakých nových slovách ale v inom Duchu. Ježiš sa modlil v Duchu Svätom.
P. Raniero Cantalamesa hovorí, že naša modlitba má tri základné nedostatky, že my zlí, zlým spôsobom, prosíme od Boha zlé veci. Základný nedostatok je naše hriešne bytie. Tak ako to hovorí Ježiš: „Vy hoci ste zlí..."
Druhou vadou našich modlitieb je zlý spôsob. Nepribližujeme sa k Bohu v správnom postoji, často bez patričnej úcty a uzobranosti. Naše modlitby sú často skôr urážkou Boha ako skutočnou bohoslužbou. Často na poslednom mieste, po dlhom pozeraní televízie, urobíme na seba lajdácky kríž alebo mechanický odrecitujeme „Otče náš“. Chováme sa k Bohu horšie ako ku svojim pozemským rodičom, alebo ako k hosťom, kvôli ktorým aspoň na chvíľu vypneme televízor. Nepribližujeme sa k Bohu v Duchu Svätom.
Modlitba Otče náš, ktorú nás v dnešnom evanjeliu chce Ježiš naučiť, je modlitba, ktorá nás chce naučiť predovšetkým správnemu postoju voči Bohu. Boh je môj Otec. Mám sa s ním rozprávať nielen mechanický a to, čo som sa naučil kedysi v katechizme, ale zo srdca, svojimi vlastnými slovami. Tak ako Abrahám. Môžem dokonca vyjednávať s ním ako s priateľom. Môžem do modlitby vložiť celý svoj život.
Ježiš ma však učí, že môj Boh nie je len mojím Otcom, ale predovšetkým naším Otcom, že mu záleží na tom, aké sú moje vzťahy k ostatným jeho stvoreniam. Nemôžem ísť svojou individualistickou cestou k Pánu Bohu. Tomu nás učí celý Otče náš, kde jednou z hlavných podmienok vyslyšania našich prosieb je zmierenie a odpustenie ostatným ľuďom. Ak tak neurobíme, môže sa nám potom stať niečo podobné, ako sa stalo jednému kňazovi:
„Dávid Hume bol anglický filozof, o ktorom sa hovorilo, že neverí v Boha. Občas sa u známych stretával s jedným kňazom. Ale stretnutie nikdy netrvalo dlho, lebo kňaz zakaždým demonštratívne odchádzal, len čo vstúpil údajne neveriaci filozof. Jedného dňa však Dávid Hume chytil kňaza za rukáv a povedal: "Kamže tak naponáhlo, priateľ? Mali by sme si na seba pomaly zvykať, lebo ešte dlho budeme musieť byť spolu. My dvaja sa stretneme na rovnakom mieste, totiž na mieste zatratenia, ja pre nedostatok viery a vy pre nedostatok lásky."
Aj naša modlitba má tieto dve chyby, chybu viery a chybu lásky. Obidva tieto základné nedostatky našej modlitby, teda zlé bytie a zlý spôsob, rieši Duch Svätý. On mení aj naše hriešne bytie, aj zušľachťuje spôsob našej modlitby. Máme o neho prosiť? O čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého, tým čo o neho prosia? Prosiť o Ducha Svätého znamená, chcieť Boha, ktorý sa zjavuje vo svojom Slove.
A tu narážame na tretí problém našich modlitieb. Zlé veci. Práve v Božom Slove sa učíme ako a za čo smieme Boha s dôverou prosiť. Všimnime si hierarchiu prosieb modlitby „Otče náš“. Na prvom mieste je posvätenie a oslava Božieho mena, na druhom príchod Božieho kráľovstva, na treťom naplnenie Božej vôle, až na štvrtom je prosba o chlieb, na piatom prosba o odpustenie a ochota odpustiť a na siedmom prosba o rozlišovanie duchov. Porovnajme si hierarchiu našich bežných modlitieb a čo zistíme. Na prvom mieste som to ja, potom dlho dlho nič a zasa ja a moje problémy.
www.frantiskani.sk › kazatel ›