1 Jn 2, 18-21, Jn 1, 1-18
Zvykneme posledný deň roka nejako „dožiť“.
V tento deň si nedávame predsavzatia, skôr bujaro oslavujeme. Na strednej škole sme mali učiteľa, ktorý hovoril: „Ak si povieš, zajtra sa začnem učiť, neverím. Ak si povieš, idem sa učiť, tomu uverím.“ Takže nenechajme si predsavzatia na nový rok, ale začnime už dnes. Nezvykle, však?! Aké predsavzatie? Kráčať vo svetle.
Vyzvaný sme k tomu v prvom Jánovom liste, ktorý nám dáva recept ako „chodiť vo svetle“. Preto varuje pred Antikristom a falošnými učiteľmi, ktorí sa objavili v prvokresťanských komunitách. V dnešnom texte je „antikrist“ definovaný ako niekto, kto popiera, že Ježiš je Mesiáš, Kristus. Antikrist je „klamár“; je úplne proti Ježišovi Kristovi, ktorý je Pravda; „Ja som Cesta; Ja som Pravda a Život.“
Poprieť identitu Syna znamená tiež zaprieť Otca a podobne uznať Syna znamená uznať Otca. Zdá sa, že tento komentár odkazuje na gnostického Kerinta. Učil, že Boží Syn vstúpil do človeka Ježiša až pri Jánovom krste a odišiel pred umučením. Hoci Ježiš dôrazne tvrdí: „Ja a Otec sme jedno.“
Zaznelo nám aj: Nenapísal som vám, akoby ste nepoznali pravdu, ale že ju poznáte a preto, že nijaká lož nie je z pravdy. Túto je potrebné správne pochopiť, aby sme si nemysleli, že už vieme všetko „poznáme pravdu“. Biblia totiž neustále obhajuje hlásanie a učiteľov a teda poznávanie pravdy. (Mt 28:20; 1 Kor 12:28; Ef 4:11; Kol 3:16; 1 Tim 4:11; 2 Tim 2: 2,24), Ján určite neodmieta učiteľov a v skutočnosti sa na nich odvoláva („to, čo ste počuli na začiatku“). V čase keď písal, gnostickí učitelia trvali na tom, že učenie apoštolov je potrebné doplniť o „vyššie vedomosti“, ktoré gnostici údajne vlastnili. Ján hovorí, že učenie, ktoré kresťania dostali od svojich Duchom vedených učiteľov (apoštolov), je nielen dostatočné, ale aj jediným spoľahlivým zdrojom skutočného posolstva. Autor apeluje na svojich čitateľov, aby zostali verní učeniu, ktoré počuli od začiatku, a aby neboli zvedení z cesty. A nestačí iba počuť učenie alebo poznať jeho obsah. Posolstvo učenia musí byť úplne asimilované, aby sa stalo súčasťou môjho celého života - moje slová, činy, vzťahy. Ako povedal Pavol Galaťanom 2:20: „Už nežijem ja, žije vo mne Kristus.“ Vďaka tejto asimilácii sa zo mňa stal „nový“ človek.
Dostávame prísľub večného života. A tento život nie je len v nejakom budúcom čase, ale začína aj okamžite, keď sa pripútame k Ježišovi a jeho Ceste. Pisateľ listu používa obľúbený výraz a žiada zostať v Synovi a v Otcovi, a to je zdroj života, ktorý treba žiť tu a teraz.
Prostredníctvom tohto spojenia so Synom a Otcom je človek „pomazaný Duchom Svätým“, ktorý nám pomáha porozumieť všetkému, čo potrebujeme vedieť, aby sme mohli žiť život, ktorý nám navrhuje Ježiš. Je na nás, aby sme v ňom „zostali“ a až potom budeme pripravení, keď nás príde volať k sebe.
Takže začnime už dnes žiť vo svetle.
Turzovka, 2020