Mt 2, 13-18

Zbožný, súcitný človek sa pýta: Musel Pán Ježiš tak trpieť? Dokonca nevinne!

Nemusel. Podrobil sa determinácii hriechu, zla vo svete. Mohol sa mu vyhnúť, ale prijal vôľu Nebeského otca. Katechizmus Katolíckej cirkvi v čísle textu 609 píše: Keďže si Ježiš vo svojom ľudskom srdci osvojil Otcovu lásku k ľuďom „miloval ich do krajnosti“ (Jn 13,1), lebo „nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13). Takto sa v jeho utrpení a smrti stala jeho ľudská prirodzenosť slobodným a dokonalým nástrojom jeho božskej lásky, ktorá chce spásu ľudí. A vskutku dobrovoľne prijal svoje utrpenie a smrť z lásky k svojmu Otcovi a k ľuďom, ktorých chce Otec spasiť: „Nik mi ho [život] neberie, ja ho dávam sám od seba“ (Jn 10,18). Odtiaľ tá zvrchovaná sloboda Božieho Syna, keď ide dobrovoľne na smrť.“

To píšem preto, aby sme sa nepohoršovali, že pre neho zomreli chlapci v Betleheme. V evanjeliu sme počuli: Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. Nepohoršujme sa, veď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko?! (Rim 8:32) Prečo? To je tajomstvo utrpenia i Božieho riadenia. Uvedomme si, že čo Boh robí, dobre robí a píše rovno aj po krivých riadkoch. Teda aj zlo obracia na dobro.

Turzovka, 28.12.2020