1 Sam 1, 24-28, Lk 1,46-56
V Biblii má narodenie niektorých významných osobnosti jednotnú schému.
Neplodnosť a nakoniec prichádza požehnanie dieťaťa. Prvé čítanie nám popisuje, že aj Samuel sa narodil zo ženy, ktorá bola neplodná a stratila nádej mať deti. Podobné sú prípady Sáry (Gn 17:16-19), Rebeky (Gn 25:21-26), Ráchel (Gn 29:31; 30: 22-24) a matky Jána Krstiteľa (Lukáš 1:5-17).
Ako sme videli v prípade Samsona (čítanie 19. decembra), žena, ktorá porodila neskoro v živote, naznačila, že Boh zohral osobitnú úlohu pri narodení dieťaťa, ktoré bolo určené na službu Bohu a jeho ľudu. A tak je to aj v prípade Samuela.
Všetko sa začína tým, že obyčajný pár prežíva známu drámu. Neplodná žena sa sťažuje Bohu - nerezignuje na zdanlivo zbytočný život. Boh počúva postihnutých a jeho odpoveď vždy presahuje to, o čo žiadajú. Nielenže dáva Anne syna, ale dáva svojmu ľudu aj proroka.
Boh si rád vyberá svojich služobníkov práve z tých rodín, ktoré nemajú nádej na narodenie dieťaťa. Je to Boh, ktorý dáva život mŕtvym a nádej tým, ktorí žiadnu nemajú. To isté sa stane s narodením Izáka a Jána Krstiteľa (Lk 1,5). V knihe Izaiáša proroka je báseň, ktorá sa začína týmito slovami: „Zaplesaj, neplodná, čo si nerodila!“ (Iz 54:1). (Christian Community Bible, loc. Cit)
Anna je obdarená synom, ale ako sme už videli predtým u Samsona, nepatrí jej úplne. Text naznačuje, že jej je „požičaný“ Bohom, preto mu ho Anna vracia, aby sa mohol celý svoj život venovať službe Pánovi. „Nuž aj ja ho odovzdávam Pánovi. Po všetky dni, kým bude žiť, nech je zasvätený Pánovi“. Dieťa sa venuje službe vo svätyni. A rovnako ako Samson, aj jeho vlasy zostávajú nestrihané na znak úplnej oddanosti Božej službe. A potvrdzuje to v záverečných slovách čítania: „O tohto chlapčeka som prosila a Pán mi dal, o čo som ho prosila. “ (Mnohé matky sa asi takto modlili, keď videli, ako jej syn odchádza z domu, aby sa stal kňazom, alebo jej dcéra, ktorá odchádza do rehole.)
Hneď po prečítaní nasleduje responzóriový žalm. Dnes to nie je jeden zo žalmov, ale je to chválospev a vďakyvzdanie, ktorým Anna ďakuje za narodenie svojho syna. „Srdce mi plesá v mojom Bohu“. Je to starodávna báseň, o ktorej sa pôvodne myslelo, že nemá nič spoločné so Samuelovým narodením, ale úplne zapadá do kontextu. Vidíme podobnosť s Máriiným chválospevom (Magnificat), modlitbou chvál a vďakyvzdania, ktoré Mária spieva pri príležitosti jej navštívenia Alžbety a ktoré sú pre dnes evanjeliom.
Anna a Samuel sú považovaní za prototypy Alžbety a Jána Krstiteľa, ale aj Márie a Ježiša, aj keď iným spôsobom.
Pre nás je vhodné uvedomiť si, ako nás Boh povolal do svojej služby a do akej miery toto volanie nasledujeme. Každý z nás má „povolanie“ - všetci sme prostredníctvom svojho krstu povolaní k láske a službe bratom a sestrám a k spoločnej práci na budovaní Božieho Kráľovstva na zemi. Nezabudnime, že Mária nielen chváli Boha, ale aj pomáha Alžbete. Dnešný úryvok evanjelia konči: Mária zostala pri Alžbete asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. Teda ostala až do pôrodu Alžbety, aby jej pomohla.
V tejto chvíli by sme mohli poďakovať aj našim rodičom, ktorí nás priviedli na tento svet a vydali nás na cestu životom.
Turzovka – Vršek, 2020