Flp 3, 3-8a, Lk 15, 1-10
Keď bol Dávid Tencer, terajší biskup na Islande, farárom v Podkoniciach povedal tento príbeh:
Jeden farmár mal stádo kôz. Chcel získať aj stádo divých kôz, ktoré žili voľne v prírode. Preto im v čase, keď bolo málo vegetácia nosil seno. Tak si ich získal a pridali k domácim. Aby mu neušli, stále ich uprednostňoval. Jedného dňa mu všetky kozy ušli. Dôvod? Tie divé, ktoré uprednostňoval si povedali: „Dovedie ďalšie kozy a nás si nebude všímať“. A domáce? „Už nás nemá rád, stará sa iba o tie nové“.
Veľmi hlboký a múdry príbeh. Poučný pre farárov, manažérov, ale i rodičov. Ak farár, či manažér, stále chváli len „tých druhých“, bolí to jeho farníkov, zamestnancov. Ak sa rodič začne venovať zblúdenému dieťaťu, trápi sa pre neho, ľahko „zabudne“ na tých, ktorí sú okolo neho a stratí manžela, (manželku), ostatné detí... a rozpadne sa mu rodina. A ostanú mu „oči pre plač“.
V dnešnom evanjeliu čítame o pastierovi ktorý, „ak má sto oviec a jednu z nich stratí, zanechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a pôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde. A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila‘“
Tiež sme počuli: „žena má desať drachiem a jednu drachmu stratí, zažne lampu, vymetie dom a hľadá starostlivo, kým ju nenájde. A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.‘
A evanjelium dva krát zdôrazňuje:
Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. A tiež: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“
Nerobí náš Nebeský otec rovnakú chybu ako farmár z úvodného príbehu? Ako malému miništrantovi sa mi tento príbeh nepáčil. Hovoril som si: Tak to mám hrešiť, aby som sa páčil Pánu Bohu a aby mali zo mňa radosť anjeli?!
Čo s tým? Nemusíme si zobrať na pomoc múdrosť starých Rimanov: Každé prirovnanie (podobenstvo) pokrivkáva (Omnis comparatio claudicat). Môžeme všetko brať takmer doslovne. Predstavte si rodinu v ktorej je choré dieťa. Rodičia sa mu omnoho viac venujú. Súrodenci to berú ako samozrejmosť a aj oni mu pomáhajú. Rodina sa v takých prípadoch dokonca zomkne. Ak postihnuté dieťa urobí nejaký pokrok - napríklad imobilné dieťa urobí malý krôčik, tešia sa z toho rodičia i súrodenci omnoho viac, ako z tisícok krokov, ktoré oni urobili.
Zablúdená ovca, stratená drachma je symbolom hriešnika, morálne padnutého človeka. Ak urobí krôčik k dobru, tešíme sa z toho my, aj „anjeli v nebi“. Ak nie, sme ako starší brat márnotratného syna, ktorý sa nevedel tešiť z návratu brata.
Turzovka, Vršek, 5.11.2020