Kozma a Damián boli údajne lekármi a pôsobili v 3. storočí v Sýrii a Cilícii (v dnešnom Turecku).
Za Diokleciánovho prenasledovania boli uväznení, mučení a roku 303 sťatí. Ich úcta bola v staroveku a v stredoveku veľmi rozšírená.
BOŽÍ ANARGÝRI - BEZPEŇAŽNÍCI
Kto je to? Čo je to?
— Takto si kresťania i pohania pomenovali svätých bratov Kozmu a Damiána. Povolaním boli lekári, ale pritom autentickí svedkovia evanjelia. Nasledovali dokonale Pána Ježiša. Šírili Evanjelium lásky v duchu Ježiša Krista, ktorý «sa stal pre nás chudobný, hoci bol bohatý, aby sme sa my jeho chudobou obohatili» (pórov. 2 Kor 8,9).
Láska sa rozdáva bez návratky a bez protiodmeny! Svätí lekári chceli tak pre Božie kráľovstvo získavať pohanov.
Cestou k chorým sa modlili, aby sa im s telom podarilo vyliečiť aj duše.
Za svedomitú pomoc neprijali nikdy ani peniaze, ani žiaden iný dar. Pamätali na Pánove slová:
«Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte!»
Ľud si ich preto pomenoval «anargýrmi», čiže ľuďmi, ktorí neprijímajú peniaze. Boli veľmi obľúbení. Kresťania sa povzbudzovali ich nezištnosťou a pohania sa ľahko klonili ku kresťanstvu. To poštvalo pohanských žrecov-kňazov. Udali ich cisárskemu námestníkovi, že liečia poverami, že sú nepriatelia národných bohov. Námestník Lysiáš v Cilícii si ich dal predvolať. Vyšetroval, kto sú, odkiaľ sú. Kozma smelo vyznal:
— Narodili sme sa v Arábii. Ja som Kozma, brat je Damián, a máme ešte troch bratov. Povolaním sme lekári a kresťania!
Námestník dal predvolať všetkých bratov a vyzval ich zrieknuť sa kresťanstva a obetovať bohom. Všetci jednotne odpovedali:
«Sme kresťania, falošným bôžikom nebudeme obetovať a múk sa nehrozíme!»
Nasledovalo kruté mučenie. Nakoniec ich sťali mečom.
Boží anargýri vydali svedectvo «o nepochopiteľnom bohatstve Kristovom» (Ef 3,8) čiže o milosti, ktorú dostali a ktorá v nich nebola márna. Bola to milosť svätého krstu, ktorú rozvinuli, ktorej ostali verní. «Sme kresťania» — dokázali volať životom, a preto dokonale nasledovali nášho Pána v chudobe!
«Sme kresťania» dokázali volať pred strašnými mukami, lebo si boli istí slovami Pána Ježiša:
— Kto na tomto svete miluje svoj život, stratí ho. Kto ho tu stratí, nájde ho!
Brat, sestra, ako sa vyhovoríme my na súde pre svoju ustrachanosť ani nie tak o svoj život, ako o svoje tzv. «lepšie postavenie», kde to finančne viac vynáša? Protihodnotou je však naše pomalé, ale isté zapieranie kresťanstva! Najprv odhlásenie detí z náboženstva, potom skrývanie sa s návštevou kostola, sviatostí, a potom azda nezvratný odpad...
Ako sa pozrieme na poslednom súde do očí týmto mučeníkom? Ako Večnému Sudcovi?
Brat, sestra, uvedomme si raz navždy:
— Láska k peniazom je vždy cesta k satanoví! Priviazanosť ku hmote je vždy cesta k spojeniu s podsvetím, hoci by táto priviazanosť bola len silonovým vláknom.
— Boží anargýri milujú Krista a preto, hoci by mohli mať bohatstvo, snažia sa radšej odkloniť od všetkého, čo ich rozdeľuje s Kristom. Chudoba je dobrý začiatok a chudoba je stále ochranný múr pre zachovanie viery, zachovanie povolania kresťana, respektíve svojho zasvätenia!
Ži v nás chudobný Ježiš, skrze chudobnú Pannu Máriu!
KONÁM
Revízia ducha a praxe chudoby. S čím sa podelím?
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými