Ez 2, 8 – 3, 4, Mt 18, 1-5. 10. 12-14 

Mám vždy problém dať dieťa za príklad.

Iste mi chýba pokora a jednoduchosť sv. Terezky, ktorá na tom postavila celú svoju spiritualitu. A Pán Ježiš to od nás čaká. Aj dnes nám zdôraznil: Zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.“

V mojej bezradnosti si zoberiem na pomoc Jozefa Augustyna, SJ, ktorý v knihe: Adam, kde si? Nedáva nám tam dieťa nejako za príklad, ale píše o správnom pocite viny a tým aj ľútosti. A to potrebujeme:

  Človek s chorým pocitom viny sa nevie zmieriť so sebou: nevie so oceniť svoje prednosti, neprijíma tiež svoje obmedzenia. Často pozerá na iných závistlivým okom. Nezdravý pocit viny robí človeka, aby bol precitlivelý vo svojej osobe.

Zdravý a nezdravý pocit viny vysvetľuje na vzťahu dieťaťa k učiteľovi a matke:

  Keď použijeme obrazný jazyk, mohli by sme prirovnať nezdravý pocit viny k zážitku žiaka, ktorý sa previnil voči učiteľovi, ktorý ho neprijíma a ktorého sám nemá rád. Prvým pocitom žiaka bude vtedy strach o seba. Žiak sa bude nepokojne pýtať, aký trest mu vymeria tento nemilovaný človek za spáchané previnenie. Učiteľ vystúpi v úlohe sudcu, žiak sa bude cítiť poddaný sudcovskej úlohe učiteľa. Obaja budú stáť na základe zákona, žiak sa bude odvolávať na kódex žiaka, učiteľ na kódex učiteľa.

  Opravdivú ľútosť, skrúšenosť - možno prirovnať k zážitku dieťaťa, ktoré sa previnilo voči milovanej matke. Prvým pocitom vtedy nebude strach o seba, ale bolesť z toho dôvodu, že zavinilo ranu matke, ako aj túžba, aby znovu nadviazalo intímne puto s ňou. Dieťa sa nebojí matky, samo prichádza s dôverou a hovorí jej o svojej vine. Je pripravené zniesť trest. Matka vystupuje nie v úlohe sudcu, ale v úlohe, ktorá jej patrí: milujúcej matky. Dieťa sa nebude cítiť súdené, dokonca, keby bolo potrestané. Matka a dieťa sa nebudú odvolávať na zákon, ale na puto lásky, ktorá ich spája.

Do pozornosti dávam to, že Ježiš po tom, ako dáva dieťa za vzor, hovorí o stratenej ovečke a pastierovi. Pastier nestrestá, ale sa teší, že našiel stratenú ovcu.

Domnievam sa, že toto nás môže povzbudiť k dôvere v Ježiša, môžeme povedať k dôvere dieťaťa, ktoré je matkou milované. Tým aj k obráteniu a vojdeniu do nebeského kráľovstva.

Turzovka, 14.8.2018