Každá doba má svoje problémy, nové výzvy.
A v každej dobe má byť Cirkev soľou zeme a svetlom sveta. Preto v každej dobe Boh povoláva „prorokov“. Čim väčšie problémy, tým väčší proroci.
Veľmi ťažké a náročné bolo 12. a 13. storočie. Cirkev bola z pohľadu pozície vo svete a moci, snáď na vrchole. Typickým predstaviteľom tej doby bol pápež Inocent III. (v období rokov 1198 – 1216). Bol to rodený vládca, ktorý v sebe spájal mimoriadny charakter a intelekt s rozhodnosťou, prispôsobivosťou a obratnosťou v zaobchádzaní s ľuďmi. Zvláštne nadanie mal ako diplomat. O svojom postavení mal vznešenú predstavu ako o Kristovom vikárovi (titul, ktorý zaviedol), ktorý má vládnuť nielen všeobecnej cirkvi, ale celému svetu. Vo svojej zbožnosti bol presvedčený, že stojí v službách Božích záujmov, ak zveľaďuje moc cirkvi na najvyšší stupeň. Presadzoval že panovníci (vrátane cisára) prostredníctvom neho majú svoju moc. iba on má právo ich dosadzovať a odvolávať. Z tohto všetkého bolo jasné, že v západnom svete neexistovala duchovná protiváha, ktorá by sa proti týmto nárokom postavila.
Na Petrov stolec nastúpil v čase, keď zomreli silní cisári, usilujúci o svetovládu (a podrobenie cirkvi), čo mu veľmi uľahčovalo situáciu. Inocent mal v rukách skutočnú moc. Profesor histórie ThDr. Jozef Šatek hovoril, že jeho pontifikát bol požehnaním pre Európu. Mal takú autoritu, že sprostredkoval mier medzi Francúzkam a Anglickom a pokoj udržiaval aj medzi inými sporiacimi sa kráľmi.
To však neznamenalo, že v Cirkvi bolo všetko v poriadku. Mnohým sa nepáčil triumfalizmus Cirkvi, jej lesk a bohatstvo. V južnom Francúzsku sa rozšírilo hnutie albigénskych a valdénskych bludárov, ktorí žili v chudobe a jednoducho. Stavali sa do radikálnej opozície voči Cirkvi. Valdénci neuznávali cirkevnú hierarchiu a albigénci pokladali hmotný a zmyslový svet za čosi zlé. Boli to typickí sektári. Cirkev chceli reformovať a pritom ju deformovali. Našli sa ozajstní reformátori, ktorí začali od seba. Aj toto ukazuje, že Cirkev jedinou inštitúciou v dejinách ľudstva, ktorá sa dokáže reformovať sama.
K tejto reforme a obnove Cirkvi Boh povolal veľkých prorokov: Sv. Františka z Assisi (1181 – 1226) a dnešného oslávenca Sv. Dominika. Oni žili ozajstnú chudobu a založili žobravé rehole.
Turzovka, 8.8.2018