Ignác sa narodil 31. mája 1491 na hrade Loyola v severovýchodnom Španielsku.
Dal sa na vojenskú dráhu. Roku 1521 bol ťažko ranený pri obrane mesta Pamplony. Ležal potom dlho na rodnom hrade Loyola a z dlhej chvíle začal čítať životopis Krista a životopisy svätých. Tu sa obrátil ku Kristovi. Po vyzdravení sa odobral do Manresy v južnom Španielsku, robil tu pokánie za svoje hriechy a napísal svetoznáme dielo Duchovné cvičenia. Vyštudoval za kňaza a roku 1534 založil v Paríži rehoľu s menom Spoločnosť Ježišova. Jeho heslom bolo: «Všetko na väčšiu Božiu slávu!»
Zomrel v Ríme 31. júla 1556. Pochovaný je v kostole Al Gesú v Ríme.
JEŽIŠ KRISTUS JE PÁN
Svätec dňa, vojak Ignác z Loyoly, svojím životom zanechal nám odkaz: «Nikdy nie je neskoro dať sa pod zástavu Krista Kráľa!»
Sympatický je nám tento vojak — Ignác. Bojuje, vojenčí, drúzga ako vojak, zdoláva nepriateľa. Robí to pre jedno jediné — pre vztýčenie zástavy svojho zemského kráľa. Šermoval mečom za «nejaké» víťazstvo. Jeho nezaujímalo, aké! Na to je kráľ! Len nech je víťazstvo na strane kráľa!
Až potom, keď mu rozdrúzgajú nohu, keď nastáva porucha v životnom tempe, až potom si uvedomuje: Nie je boj ako boj; nie je vojak ako vojak; nie je víťazstvo ako víťazstvo: nie je kráľ ako kráľ!
Čo neurobí! Na oko nič zvláštneho! V tichu si len vymení kráľa a zbraň.
Doteraz bojoval v armáde zemského kráľa, pre jeho ciele; neštudoval, či boli dobré alebo zlé. Mečom si chcel sám vydobyť slávu a vojenské vyznamenanie. O tom sníval každý vojak.
Teraz pri brzde života, dostrieľaný, odpočívajúci na posteli nemocných, začína vojak Ignác myslieť a potom aj konať inakšie. Meč «slávy» vymení pred oltárom Matky Božej za meč «pokory».
Kráľa zeme vymení za Kráľa vekov, Kráľa neba i zeme.
Zástavu diabla — pýchy, vymení za zástavu pokory, za kríž Krista Kráľa!
Bojovné heslo: «Všetko pre nášho kráľa » vymení za svoje vlastné: «Všetko na väčšiu česť a slávu Božiu!» Ježiš Kristus je môj Pán.
Za tohto Kráľa sa už oddá bojovať na život a na smrť!
Veď... «Uponížil sa a bol poslušný až po smrť, a to po smrť na kríži. Preto ho Boh povýšil a dal mu meno nado všetky mená, aby sa na meno Ježiša skláňalo každé koleno na nebi, na zemi a v podsvetí a každý jazyk aby vyznával na slávu Boha Otca, že Ježiš Kristus je Páni» (Flp 2,8-11).
Ignác založí spoločnosť pod menom tohto Kráľa. Dňa 15. augusta 1534 v podzemnej kaplnke na Montmartre skladá s viacerými druhmi sľub chudoby, čistoty a poslušnosti a zaviaže sa, že svoje služby ponúkne pápežovi. Tak začala Spoločnosť Ježišova. Ignác už nie je obyčajný dôstojníček, ale prvý generál tohto Kráľa. Verboval a verbuje dosiaľ a bude verbovať až do konca vekov vojakov -jezuitov pod zástavu tohto Kráľa.
Čo sa učím od neho? Toto:
Nikdy nie je neskoro vstúpiť do armády Krista Kráľa. On čaká...
Čo na tom, že dosiaľ sme boli pod zástavou iných pánov, iných strán, iných veliteľov!
Len jeden je, pred ktorým sa skláňa každé koleno zemi, na nebi a v podsvetí.
Kľaknime si a vyznajme s vojakom Ignácom: Pane Ježišu, aj ja ťa uznávam za Krista, Kráľa! Za Pá môjho bytia, môjho srdca!
Ty jediný si hodný mojej lásky, mojich bojov, mojich bolestí, mojich námah...
Ty, Ježiš Kristus, si môj Boh a môj Pán! Buď Kráľom všetkých sŕdc. Buď Veliteľom mojich prác, mojich námah, podujatí, života.
ROZHODNUTIE
Tak vojensky od srdca často dnes poviem: «Všetko na väčšiu česť a slávu Božiu!»
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými