Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Fanúšikovia celé dní, sledovali majstrovstva sveta vo futbale.

Videli sme ako mnohí fanúšikovia, najmä brazílski plakali, mnohí skolabovali. V Chorvátsku bol neskutočný futbalový ošiaľ. Dostali sa do finále. Francúzi boli plní radosti a šťastia, lebo vo finále triumfovali. Finále je vlastne koniec, ďalej sa nedá ísť. Jeden sa teší, druhý smúti. Ako je to teraz - ostali fľaše odpady a možno aj tragédie. Ostáva však aj pekný pocit. Je to definitívny cieľ?

Quidquid agas prudenter agas et respice ad finem (Čokoľvek robíš, dobre rob a pozeraj na cieľ) - znelo staré múdre latinské príslovie. Možno by sme aj múdre konali, len aby sme mali cieľ. Máme ho? Čo je cieľ života? Jednoznačne cieľom (koncom) je smrť. V cieli poznáme aj vec. Napríklad ak sledujete stavbu, ku koncu sa črtá k čomu bude. V cieli poznáme aj múdrosť krokov.

Ak cieľom je: Prach si a na prach sa obrátiš, potom je múdre ak jeme a pijeme, lebo zajtra aj tak zomrieme - ako to ironicky hovorí sv. Pavol (1 Kor 15,32).

Panna Mária je v tomto pre nás poučením v dvoch smeroch.

  1. Mária prekročila prach smrti. To znamená, že je nádejou pre nás.
  2. Druhý - učí ako to robiť, aby sme došli do cieľa.

Nech nám v tom pomôže a inšpiruje nás história Karmelu - Panny Márie Karmelskej. V 12. storočí sa mnohí kresťania vybrali do Svätej zeme za ušľachtilým cieľom oslobodiť túto zem kde žil Pán Ježiš z rúk pohanov. Mnohí z nich si uvedomili, že toto nie je cieľ, že je omnoho dôležitejší, dosiahnuť vyšší, ba najvyšší cieľ, život so Stvoriteľom vo večnosti. Preto mnohí ostali vo Svätej zemi, aby inšpirovaní miestami kde žil Pán Ježiš nachádzali tento naj-cieľ. Obľúbeným miestom bolo pohorie Karmel známe zo Starého zákona.

Okolo roku 1156 sa tam usadil Berthold z Kalábrie so svojimi spoločníkmi. Pôvodne boli vojakmi, bojovali v druhej križiackej výprave. Zbrane však odložili a vytvorili náboženské spoločenstvo, ktoré sa časom pretvorilo na rehoľnú spoločnosť karmelitánov. Okolo roku 1208 patriarcha Jeruzalema sv. Albert napísal priorovi Brocardovi pravidlá, ktoré predpisovali mníchom chudobu, samotu, mlčanlivosť, zdržiavanie sa mäsitých pokrmov, pôsty a manuálne práce. V 12. storočí karmelitánov napádali mohamedánski Saracéni. Niektorí z karmelitánov ušli do viacerých krajín Európy. Tak sa rád karmelitánov rozšíril.

V Anglicku sa predstaveným rádu stal sv. Šimon Stock, ktorý založil bratstvo škapuliara. Slovo škapuliar pochádza z latinského „scapulae“, po slovensky plecia alebo chrbát. Označuje rúcho, ktoré prikrýva pleci a (náplecník). Je to vlastne vrchný odev, ktorý splýva vpredu i vzadu z ramien dolu. Nosia ho dominikáni, františkáni, karmelitáni, augustiniáni a iní rehoľníci. Jednotlivé rády dávali tento škapuliar aj svetským veriacim, no značne zmenšený, v podobe štvorca s dĺžkou strany 10 cm. Zavesený bol tak, že jedna časť visela vpredu a druhá vzadu. Niektorým sa to však zdalo dosť nepraktické (nehygienické), a tak pápež sv. Pius X. v roku 1910 dovolil, aby veriaci namiesto škapuliara nosili medailu. Na jednej strane medaily musí byť obraz Božského Srdca Ježišovho a na druhej strane obrázok Panny Márie. Škapuliar je viditeľné znamenie a vyznanie, že niekto si chce zvlášť ctiť Pannu Máriu. Každý člen bratstva musí zachovávať čistotu svojho stavu, denne sa modliť modlitby k Panne Márii a chrániť sa hriechu.

Úcta k Panne Márie - zásady škapuliaru - by nám mala pomôcť dostať sa do finále, teda k cieľu nášho života. Učí ako to robiť, aby sme došli do cieľa, Mária zachovávala Ježišove slova vo svojom srdci a rozmýšľala o nich.

 Turzovka, 16.7.2018




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.