2 Kr 17, 5-8. 13-15a. 18, Mt 7, 1-5
Poznáte ho?
Stretnú sa štyri kamarátky a nemajú o čom rozprávať. Viete prečo? Lebo prišli všetky.
Domnievam sa, že to nie je ani vtip, ale skôr realita. Zvykne sa hovoriť o tom, kto nie je prítomný.
Tento vzťahový a morálny defekt pranieruje aj Ježiš slovami: Nesúďte, aby ste neboli súdení.
Prečo sa posudzuje, či ohovára? Aký je mechanizmus ohovárania? Domnievam sa, že je to pýcha a sebectvo. V akom zmysle? Kto má priemernú inteligenciu, nepovie: Pozrite aký som dobrý. Povie to zaobalene, skryto. Povie nedostatok druhých a tým sa dostáva nad nich. Deklaruje: Ja taký nie som!
Skúste, keď sa na niekoho kydá, povedať o ňom niečo dobré. Ohovárači prestanú a zosmutnejú. Prečo? Lebo im to nevyšlo, nepridáme sa k nim, tým ich neohodnocujeme, nevyvyšujeme, ale naopak, uznáme toho nad ktorého sa chceli vyvýšiť.
Tento mechanizmus vyvyšovania funguje aj vo vzťahu k Bohu – čo je veľmi nepekné. Viete ako to kritizoval Pán Ježiš u farizejov. Niečo podobne môžeme nájsť v moslimskej tradícii.
Za Mohamedom prišiel jeho žiak a hovorí: Pozri ja som vstal, aby som velebil Alaha a ostatní ešte spia. Mohamed mu povie: Ak si myslíš, že ohováraním utíšiš Alaha, tak si ešte mohol spať.
Vystatovať sa pred Bohom je veľmi smiešne a nechutné.
Je pravdou, že sa dosť hovorí o iných a nie v dobrom. Pokúsme sa o zmenu, tým, že my sa vyhneme ohovárania a budeme sa snažiť skôr iných oceniť. Začnime vo svojom srdci, vo svojej mysli.
Staškov, 25.6.2018