2 Pt 1, 1-7, Mk 12, 1-12

V ostatnom čase počúvame o bankových rajoch, kde si bohatí ukladajú svoje peniaze.

Viete, že podnikatelia stavajú svoje továrne, alebo premiestňujú ich do oblasti, kde je lacnejšia pracovná sila. Správajú sa samozrejme trhovo a hospodárne - ak im na peniazoch, podniku záleží.

Myslím, že je samozrejme, že aj najvyšší Hospodár - Boh sa k svojej vinici - Cirkvi správa tak, aby prinášala úrodu. Ak nie, zdá sa, že pán vinice dá vinicu iným. Nie pre svoj zisk, ale preto, že Boh je milovník slobody a zároveň všetkých ľudí. Ak niekto nechce pracovať vo vinici, nenúti ho. Keďže miluje všetkých ľudí, pozýva všetky národy.

A tak sme prešli k osobnej zodpovednosti, lebo Boh má rád nielen národy, ale aj jednotlivca. Cirkev to nie je len nejaké anonymné spoločenstvo, (ktoré aj my kresťania žiaľ kritizujeme) ale každý kresťan, každý z nás. Boh Stvoriteľ v každom jednom z nás buduje cez Ježiša Krista svojim Duchom svoju vinicu. Preto nám Peter v prvom čítaní hovorí: Jeho božská moc nám darovala všetko, čo treba pre život a nábožnosť poznaním toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a mocou. Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na Božej prirodzenosti a unikli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť.

A zdôrazňuje: A práve preto vynaložte všetko úsilie na to, aby ste k svojej viere pripojili čnosť, k čnosti poznanie, k poznaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti nábožnosť, k nábožnosti bratskú náklonnosť a k bratskej náklonnosti lásku.

My máme zatiaľ to šťastie, že sme v Pánovej vinici – aspoň dúfam. Je potrebné aby sme v nej – pre naše dobro – pracovali. Peter nás povzbudil a poučil ako.

Turzovka - Dom sv. Jozefa, 4.5.2018