1 Pt 1, 10-16, Mk 10, 28-31
Mnohí sa vedia obetovať. A veľmi.
A mnohí (všetci?), najmä muži, chcú byť za to ocenení. Zdá sa mi, že ženy a najmä matky, sa obetujú nezištnejšie. Muži niečo urobia a povedia manželke: Pozri čo som ti urobil (pritom je to pre rodinu). 
Dnes sme počuli: Peter začal hovoriť Ježišovi: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.“ Ako reaguje na to Vychovávateľ apoštolov? Zdá sa, že mu to nevadilo ako napríklad vtedy, keď sa hádali kto z nich je väčší. Ježiš Petrovi odpovedá: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry alebo matku a otca alebo deti alebo polia, aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život.
Naši predkovia mali na to porekadlo: Ani Pánu Bohu zadarmo neslúžime.
Preto obdivujeme svätcov – mystikov, u ktorých nachádzame myšlienky veľkorysého obetovania a potrebu „stratiť sa“ v službe a v Bohu. Zjavne je to u Augustína, Kataríny Sienskej, Terézie Avilskej, Jánovi z Kríža, Terezky Ježišovej...
Pristavme sa u rozhodujúcej epizódke v živote sv. Františka Saleského. Pod vplyvom kalvínskeho učenia o predurčení sa dostal v mladosti do veľkých duchovných múk. Mal obavu či nie je určený na zatratenie. Spadlo to z neho, keď v jednom parížskom kostole pred sochou Božského Srdca Ježišovho padol na kolena a modlil sa: Pane Ježišu, ak ťa nebudem môcť oslavovať vo večnosti, chcem ti naplno slúžiť a milovať ťa aspoň v tomto živote. Vtedy ho všetko trápenie, kríza opustila. Zdá sa, že nečakal odmenu, chcel len milovať Boha a slúžiť mu.
Ak chceme byť ocenení, je to ľudské. Obetovať sa a milovať v skrytosti, to je... No, ako by sme to nazvali?
Turzovka - Dom sv. Jozefa, 29.5.2018