Sk 28, 16-20. 30-3, Jn 21, 20-25
V človeku je akoby zakódovaná starostlivosť o iných, všímanie si iných.
Samozrejme nie vždy je to vhodné a aj morálne dobré - myslím na všimanie si iných. Pred troma rokmi som tu hovoril skôr o negatívach tejto vlastnosti (aj keď z iného pohľadu). Poďme dnes na pozitíva.
Už v detstve sa zvyknú starší súrodenci starať o mladších. Ak sú deti správne pripravované na narodenie nového súrodenca, zvyknú si ho obľúbiť (vyhnú sa i žiarlivosti) a starajú sa o neho. Privedú ho s hrdosťou medzi kamarátov a chránia ho. A vidieť to nielen u dievčat (čo býva bežnejšie), ale i u chlapcov. Tým sa predíde aj šikanovaniu. Takéto detí sa zvyknú zastať nielen súrodencov, ale aj slabších a odstrkovaných.
Ak takto formované deti vyrastú, zvyknú si túto dobrú vlastnosť zachovať i v dospelosti.
Apoštoli boli formovaní Ježišom a vieme, že ich často musel pokarhať a učiť ich aby mali správny postoj k iným. Tí čo sa predbiehali kto je z nich prvý, pri poslednej večeri na Ježišove vyjadrenie: "Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí" (Mt 26,21) neotáčajú sa na Judáša, ale skúmajú seba. Pritom veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: "Som to ja, Pane?" (Mt 26,22)
Evidentná je zmena i na Petrovi. Potom ako Pán splní Petrovi prísľub a urobí ho skalou na ktorej postaví svoju Cirkev a poverí ho vykonávaním tejto služby slovami Peter sa pýta: Pane, a čo bude s týmto? Badať u neho, že sa neteší z vyznačenia, lebo to nesporne pre neho bolo, ale chce „potiahnuť“ i Jána.
Všimli ste si to? Nemyslí na to aký je dôležitý, veľký. Všíma si Jána. To je úžasná zmena.
Skúsme loviť v pamäti, ako sme vnímali keď nás niekto pochválil, uznal, poďakoval. Ako nám to dobre robilo.
Miništrovať som začal ako prvák a pamätám si aký som bol vystrašený keď som prišiel medzi tých veľkých, ktorý sa už vedeli obliecť, prenášať knihu, podávať ampulky (tak sme to volali) nevyliať a nerozbiť ich. V sakristii sa cítili ako doma a boli tam suverénni. Všimol si ma tam jeden starší, pomohol mi obliecť sa, keď sme kľačali ukázal mi, aby som si potiahol z piat sukňu, aby som si ju nepristúpil a nepadol dozadu, alebo mi na hanbu nespadla (čo sa stavalo). Vždy keď bol v sakristii som sa cítil isto.
Všímať si iných, byť k nim pozorný, ochotný pomôcť, je známkou zrelého človeka.
Turzovka – Dom sv. Jozefa, 19.5.2018