Pochádzal z rodu Slavníkovcov.
Narodil sa na hrade Libice. Študoval v Magdeburgu. Roku 983 sa stal po Detmarovi druhým pražským biskupom.
Pre ťažkosti, ktoré mu robili pohanskí krajania, odišiel do Ríma. V rokoch 994–995 pôsobil i v Uhorsku a medzi inými pobirmoval aj Gejzovho syna, neskoršieho kráľa svätého Štefana. Napokon odišiel ako misionár k severným Slovanom. V tejto apoštolskej práci zomrel mučeníckou smrťou dňa 23. apríla 997.
Ešte v tom istom roku bol vyhlásený za svätého.
Z legendy Quattuor Immensi, ktorú napísal pravdepodobne svätý Radim roku 999
Veriacim v Krista všetkým v ňom veľké svietilo svetlo, nie skryté pod mericou, lež žiariace naplno zjavne.Nespočetný zástup úbohých chudákov sám živil zo svojho, viac než dosť, až hojnosť ich potrebám poskytol vecí.
Jeho však samého zriedka len – mimo dní sviatočných –sýteho zastihlo slnko a spať ho nevídala noc. Nikdy sa nenaspal nadostač, cestou i necestou chodil, tu žalmy prednášal, tam almužnu dával chudobným, chorých navštevoval, alebo v putách kvíliacich vinníkov. Starosť o jedlo, o spánok nikdy mu nebránila v modlitbách stráviť aj celé hodiny dlhé. Keď skončil večernú modlitbu, bol ticho až do prvej rannej; mlčanie nočné u mníchov zvyčajné zachovával vždycky.
Po rannej modlitbe išiel prehliadnuť zástupy ľudu; pýtal sa, kto si čo praje a prečo prišiel k nemu. Všetkých uzmieroval, nikoho neodsúdil nikdy. A keď už konečne voľný bol, zbavený takýchto vecí, ľúbezné hymny horlivo spieval v Ježišovi Kristovi, až ho k slúženiu omše odviedla príslušná chvíľa.
A omšu keď skončil, nesýtil telo potravou, lež s milými duchovnými a znalcami svätého Zákona prečítal mnohé knihy, v ktorých je obsiahnutý Zákon, rozprával o nich a radil, čo robiť kážu.
Taký mal životný cieľ, tak pracoval, o to sa staral. Zatiaľ však z perí mu neprestávala plynúť reč k národu, keď učil, čo robiť a čoho sa chrániť; nespravodlivým trest, odmenu riadnym sľuboval, že Krista naveky z tváre do tváre vidieť budú.
V slovách bol šetrný, v nábožnosti vážny a prísny. Vľúdny k poddaným všetkým, lež k pyšným občas aj tvrdý. Opatrný sťa had, však skvel sa i prostotou holubíc bielych.
Ale zmyselné stádo sa vzpiera konať, čo pastier duchovný na srdce kladie, a kráča stále a stále ta, kde k obžerstvu láska a jalové vášne ho vábia. O Božom zákone mu on a o večnom živote káže, ľud sa však rúti do smrti a na nijaký zákon nedbá.
Videl tu svätý biskup, že nikto chápať nechce to, čo príkazy velia, a to, čím jeho slová znejú, nevidel nijaký úspech, len zmar únavnej svojej práce. A vtedy plakal nad skazou národa, nad množstvom hriechov. Napokon presmutný a horko si ťažkajúc na všetko, rozhodol sa, že radšej pery zavrie, než by mal márniť prácu v národe zaslepenom, čo zlom sa akoby dobrom riadil.
Pluhom spásneho slova je odhodlaný stále a stále zorávať v Ježišovi Kristovi neplodný úhor všetkých duší; a hneď nastúpil svoju púť a uznal za výhodnejšie rozsievať medzi Prusmi semeno života večného.
A bol to deviaty deň, ako je známe, pred prvým májom, čo náš biskup Vojtech bol umučený pre Krista Pána.
Kiež nás na jeho ustavičný príhovor presvätý Kristus chráni po všetky veky a nad to i po smrti ďalej!
Modlime sa.
Všemohúci a večný Bože, ty si svätého biskupa Vojtecha, muža plného viery a Ducha Svätého, poslal šíriť evanjelium medzi slovanské kmene; prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme aj my slovom a dobrým príkladom zveľaďovali vieru, ktorú on tak horlivo ohlasoval. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.