Sk 8,26-36. 38-40 Jn 6, 44-51
Človek je zaujímavá bytosť.
Je ťahaný nadol i nahor (viď prvý link). Chcel by byť dobrý a je veľakrát zlý. Z toho plynie nespokojnosť, ale zároveň je plný sebaistoty... Je rozdelený na muža a ženu, čo sú úplne iné svety.
Podobne to vnímame i na ceste viery. Vieme, že máme dôverovať Bohu, ale vieme, že sa musíme spoliehať i na svoje sily (ktoré máme od Boha). Samotná viera je dar, ale vieme, že sa musíme u ňu starať, dokonca niekedy o ňu akoby bojovať.
Dnes sme počuli: Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. V prvom čítaní sme to videli v praxi. Pánov anjel povedal Filipovi: „Vstaň a choď na juh k ceste, čo vedie z Jeruzalema do Gazy.“ On vstal a šiel. Tu videl Etiópčana, eunucha a veľmoža etiópskej kráľovnej Kandaky, správcu všetkých jej pokladov, ktorý sa prišiel do Jeruzalema pokloniť Bohu. Boh natoľko pritiahol Etiópčana, že s Filipom zostúpili do vody a pokrstil ho.
Kde je potom naša úloha a zodpovednosť vo viere? Nemôže sa niekto vyhovárať: Mňa nepritiahol Boh?! Pán Ježiš nám na to odkázal: U Prorokov je napísané: ‚Všetkých bude učiť sám Boh.‘ Teda všetkých učí a priťahuje Boh.
Čo je teda našou úlohou v oblasti viery?
Nechať sa učiť. Všimnime si eunucha. Hoci bol pohan prišiel do Jeruzalema pokloniť Bohu. Teda hľadal Boha. Nechal sa učiť od Boha. Keď Filip pribehol a počul, že číta proroka Izaiáša. Ďalej nechal sa poučiť. Na otázku Filipa: „A aj rozumieš, čo čítaš?“
On odvetil: „Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí?“ A poprosil Filipa, aby nastúpil a sadol si vedľa neho. Tu Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom z Písma, zvestoval mu Ježiša.
Eunuch hľadal Boha, modlil sa k nemu, čítal Písmo. Nečudo, že Boh mu zázračne pohol nájsť Ježiša. Tu sa plnilo to čo neskôr po stáročiach povedala Terézia Avilská.: Ak duša potrebuje duchovného vodcu, dostane ho, aj keby ho mal Boh stvoriť z morskej peny.
Áno, človek je zaujímavý tvor, ale šťastný. Bdie nad nim Stvoriteľ, Nebeský otec.
Turzovka, 20.4.2018