Sk 8, 1b-8, Jn 6, 35-40

Stále viac ma priam fascinuje veta z vyznania viery:

Verím... v spoločenstvo svätých. Uvedomujem si to najmä pri pohreboch, keď prosíme za zosnulého na príhovor svätých, ktorí nás už predišli a sú oslávení. Vyzerá to tak samozrejmé, ale je treba k tomu vieru; v Zmŕtvychvstalého a v zmŕtvychvstanie. Preto je to vo Verím.

Nezabúdajme, že aj my pokrstení vytvárame, máme vytvárať, už tu na zemi spoločenstvo. Možno práve na to zabúdame. Prvý kresťania (aj keď je ten obraz o nich zidealizovaný) sú nám v tom nedostižným príkladom – viď druhý link dole. Odzrkadľuje sa to aj v dnešnom úryvku zo Skutkov. Badať pekné spoločenstvo - Štefana pochovali bohabojní muži a veľmi nad ním plakali.

Prví kresťania hneď videli potrebu vzájomne si pomáhať. Nielen pri prvotnom nadšení v Jeruzalemskej cirkvi – unáhleným predávaním pozemkov a delením sa, ale neskôr aj medzi ďalšími spoločenstvami. V cirkevných spoločenstvách, ktoré založil Pavol sa konali zbierky pre materskú cirkev v Jeruzaleme.

Nebola to len materiálna pomoc, ale aj „modlitbová solidarita“. Keď bol niekto v ťažkostiach, ostatní sa za neho modlili. Práve v skutkoch je jedna pekná poznámka: Petra teda strážili vo väzení. Ale cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho (Sk 12:5). Niečo podobné, aj keď nie explicitne vyjadrené je aj v dnešnom prvom čítaní: V Jeruzaleme nastali po smrti diakona Štefana dni hrôzy, lebo sa začalo veľké prenasledovanie cirkvi v Jeruzaleme...Šavol ničil Cirkev, vnikal do domov a odvláčal mužov i ženy a dával ich do väzenia. Lenže tí, čo sa rozpŕchli, chodili a hlásali slovo. Filip prišiel do mesta Samárie a zvestoval im Krista... A v meste nastala veľká radosť.

Spoločenstvo veriacich v jednom meste trpí a v druhom sa raduje. A preto je samozrejme, že v čase keď sa radujeme, myslíme na trpiacich. V utrpení nech nás teší, že radujúci sa za nás modlia.

Vo všetkých okolnostiach nech nás teší čo nám povedal Pán Ježiš: A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.“

Čaká nás teda ideálne spoločenstvo, kde bude každému zotretá z oči každá slza. Preto jasaj Bohu, celá zem – refrén dnešného žalmu.

Turzovka, 18.4.2018