Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Sk 5, 27-33, Jn 3, 31-36

V mojej prvej farnosti boli iba katolíci, až na jedného evanjelika, ktorý sa tam priženil.

Zomrela tam mladá matka, ktorá mala dve dcéry - stredoškoláčky. Tie boli samozrejme z úmrtia matky ubolené. Jednej z nich sa začali venovať sektári. Mohol by som napísať, že zneužili bolesť, aby ju získali. Nebolo by to však pravdivé, ak jej úprimne chceli pomôcť prežiť krízu. A vlastne robili to, čo sme my, aj so mnou - farárom, zanedbali.

Evanjelizátor, ktorý k nej chodil prišiel aj za mnou, aby ma obrátil. Začal otázkou koho máme viac poslúchať, či Boha či ľudí. Odpoveď dal hneď vetou, ktorá zaznela v dnešnom prvom čítaní: Peter a apoštoli odpovedali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí. Na základe toho argumentoval, že my katolíci nepočúvame Boha lebo svätíme nedeľu, pritom Stvoriteľ kázal svätiť sobotu. Moje vysvetlenie, že už prvý kresťania slávili nedeľu, keďže Pán vstal z mŕtvych v nedeľu a preto je to Deň Pána, deň zmŕtvychvstania, neakceptoval. Tvrdil, že poslúchame ľudí (pápeža), ktorí to vymysleli a určili. Potom som mu hovoril trochu s humorom, že bola reforma kalendára a kto počítal dni od stvorenia sveta a možno my svätíme ten „pravý deň“. Pravdaže to neprijímal. Potom som mu s nadsádzkou povedal: Vo farnosti to zmením a budeme svätiť sobotu, vybavím, aby to pápež zmenil v celej Cirkvi. Budeme mať jednu Cirkev. Spokojný? Zneistel a odišiel. A bolo po ekumenizme. S úsmevom na to teraz spomínam.

Jednoducho je povedať: Boha treba viac poslúchať ako ľudí. Lenže ako poznať vôľu Božiu?! Práve to je dôležité. Kedysi dávno som čítal myšlienku nejakého svätca (stále má mrzí, že som si nezapamätal jeho meno – ak niekto vie, napíšte mi!): Vôľu Božiu je ľahké plniť, ťažšie je poznať ju. Táto myšlienka vyjadruje veľkosť autora. To znamená, že nenecháva „padnúť na zem ani jedno slovo Božie“ (ako sa píše o Samuelovi).

Ako je to s nami? Sme iba na prvom stupni duchovného života, na ceste očisťovania (via purgativa). Pre informáciu podľa Ignáca z Loyoly sú tri stupne duchovného života: stupeň očistenia (via purgativa), stupeň osvietenia (via illuminativa) a zjednotenie s Bohom (via unitiva, unio mystica). Nechcem nikoho podceňovať, hovorím za seba. Na tomto prvom stupni sa viac trápime s tým či dodržiavame prikázania a nepýtame sa čo máme robiť. Málo sa zjednocujeme s vôľou Božou, málo sa pýtame čo Boh chce. Keby sme boli na tomto druhom stupni duchovného života potom by sme viac poslúchali (a počúvali) Boha, poznávali jeho vôľu. Boli by sme vôľou Božou osvietení a vedení. Nešlo by nám iba o prikázania a potrebu očisťovania sa od hriechov, ale pýtali sa čo Boh od nás chce a zjednocovali sa s jeho vôľou.

Turzovka, 12.4.2018