Sk 4, 13-21,  Mk 16, 9-15

Politici sú ľudom volení, aby reprezentovali ich záujmy, aby im pomáhali, hľadali riešenia.

Často badáme, že to tak nie je. Hľadajú svoje záujmy, svoju „pravdu“.

Nič nové pod slnkom. Tak to bolo aj v časoch po Ježišovom zmŕtvychvstaní. Vtedajší politici: veľkňazi, starší a zákonníci videli, že všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že sa skrze apoštolov stalo očividné znamenie a nemôžu to poprieť. Ale aby sa to nešírilo ďalej medzi ľud, pohrozili im, nech už nikomu nehovoria v Ježišovom mene.

Vidíte, nesledovali záujmy ľudí, ani ich dobro, ani pravdu, ale vlastné záujmy. Nechceli, aby im Ježišovo zmŕtvychvstanie bralo hlasy, stratili popularitu. Podplatili strážcov aby hovorili, že apoštoli ukradli Ježišove telo, a že nevstal z mŕtvych. Teraz (1. čítanie) keď apoštoli hovoria, že urobili zázrak v mene Zmŕtvychvstalého, chcú ich umlčať. Áno, hľadali len seba.  

Apoštoli sú zasa príkladom toho, ako sa dá prekonať sebectvo. A to tým, že treba viac poslúchať Boha ako ľudí, teda nepočúvať hlas sebectva. Ako sme počuli v dnešnom evanjeliu dostali príkaz: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“  a aj ho plnili. Nemali to vôbec ľahké.

Všimnime si všetky zjavenia Pána po zmŕtvychvstaní ako ich sumarizuje evanjelista Marek! Vo všetkých je priamo vyslovený, alebo samozrejmý apel – choď a rozhlasuj to.

Peter a Ján to pekne vyjadrili: „Posúďte, či je správne pred Bohom vás poslúchať viac ako Boha; lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“

To čo videli bolo pre nich také silne, že nemohli o tom nehovoriť!

Účastníci vigílie na Bielu sobotu konštatovali: Bola tam taká atmosféra, že sme oduševnene spievali, zapájali sa do liturgie. Vôbec sa nám to nezdalo dlhé.

Takže aj dnes môžeme „vidieť a počuť“ Zmŕtvychvstalého a potom o ňom hovoriť, svedčiť životom.

Turzovka - Dom sv. Jozefa, 7.4.2018