Iz 49, 1-6, Jn 13, 21-33. 36-38

Keď sme boli deti a povedali nám: Tam nemôžete ísť – zosmutneli sme a v duchu šomrali: To je len pre veľkých. Však aj aj budem veľký!

Aj v dospelosti, keď nikde ideme a zastavia nás, tvárime sa všelijako. Napríklad boli sme na audiencii u pápeža, alebo keď tu bol na návšteve, stopli nás a nepustili bližšie, museli sme to „prehltnúť". A to nehovorím ako sa tvária fanatickí obdivovatelia nejakej celebrity, keď ich zastavia a niekto ukáže preukaz a môže ísť do VIP (skratka výrazu Very Important Person, veľmi dôležitá osoba, prominent) zóny.

V dnešnom evanjeliu sme počuli: Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete. Nečudo, že Peter mu vravel: „Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život položím za teba. Chcel s ním ísť. Aby nebol smutný Ježiš to spresnil: „Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš za mnou neskôr.“ Vstup iba oddialil, ako keď deťom povedia: Keď budeš veľký!

Za čím, kde išiel Ježiš? Išiel na kríž, a cez kríž do slávy. Ježiš neodmietol náš vstup do VIP zóny. Išiel nám ju pripraviť. Dal nám vstupenky, či kartičku, ktorá nám umožní vstup. Je to jeho kríž.

Vieme, že to nie je držanie kríža v ruke, ani veľké slova. Taký tu už bol a Pán Ježiš mu povedal: „Aj život položíš za mňa? Veru, veru, hovorím ti: Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš.“

Vyzerá to na ozajstné obrátenie, neustále obracanie sa na cestu života. Kríž by nám mal byť kompasom na ceste.

Turzovka - Dom sv. Jozefa, 27.4.2018