Iz 42, 1-7, Jn 12, 1-11

Pán Ježiš vysvetľuje, že zvláštna udalosť popísaná v dnešnom evanjeliu tajomne súvisí s jeho pohrebom.

Aj ďalšie motívy konania súvisia s jeho pohrebom. Aj to Judášovo, či najmä jeho: Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: „Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?“ Prečo ho chcel predať? Vysvetľuje to samotný účastník príbehu – Ján evanjelista: Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali. Judášova hrabivosť spôsobila, skôr urýchlila Ježišovo zatknutie, smrť a pohreb. Ale to je len symbol, či vrchol ľadovca: Ježišov pohreb spôsobila hrabivosť, sebectvo ľudstva – všeobecne povedané – hriech. Aj ten náš.

Práve detaily tohto príbehu nám pomáhajú opustiť náš zaužívaný spôsob uvažovania založený na systéme „skutok – výsledok, oplatí sa – neoplatí sa, investícia – zisk“ a uvádzajú nás do Božieho systému, ktorý stavia na princípe „z lásky“ a „zadarmo“.

Nepochopiteľné a na prvý pohľad „zbytočné“ gesto Márie nám v kontexte pašiového príbehu pomáha pochopiť, že sa vyleje ten najvzácnejší olej Božej lásky. Žiaľ, podobne, ako sa našli odborníci, ktorí hneď prepočítavali cenu voňavého oleja podľa aktuálneho kurzu, vždy sa nájdu „experti“, ktorí tajomstvo Ježišovho utrpenia buď nepochopia vôbec, alebo si ho vyložia po svojom.

Okrem toho, práve pominuteľná vôňa nardu, ktorá sa už nedá chytiť a znovu predať, je spoľahlivým vzorcom, podľa ktorého sa dá Ježišovo veľkonočné tajomstvo správne „prepočítať“ do súradníc nášho života. Totiž vždy, keď máme odvahu mrhať svojou láskou, hoci nám nikto netlieska, ba dokonca, keď nás niekto zhadzuje, vtedy sa opäť ohlasuje Ježišovo „nepochopiteľné“ evanjelium. A zakaždým, keď máme odvahu definitívne oželieť svoje nádoby oleja, na ktorých nám záleží, stávame sa nádobou, z ktorej sa dá načerpať pravý olej Kristovej lásky.

Turzovka - Dom sv. Jozefa, 26.3.2018