Ez 37, 21-28, Jn 11, 45-56 

Často sú potrebné obete.

Zrúti sa nedisciplinovaný turista v Tatrách. Koľkí sa musia pre neho obetovať? Koľko matiek dnes nespalo a venovalo sa svojim deťom! Koľko lekárov záchranárov – denne. Je veľa takých čo to robia hrdinsky a nemajú to v náplni práce. Takých vyznamenávajú.
Dnes sme počuli opačne - Kajfáš chce obetovať iného. Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: „Vy neviete nič. Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ.“ Skutočne počin hodný farizeja! Dokonca sa ešte robí múdry. Z ostatných robí nevedomcov.

Teší nás keď sa niekto obetuje za nás? Niekedy je to pre nás trápne. Ak si sami nemôžeme pomôcť, musíme to prijať a mali by sme vďační. Ako je to, keď nám niekto dáva najavo, že sa pre nás obetuje? Kedy nás to teší?

Ako sa obetoval Ježiš? Z lásky. Nedal to na sebe znať. Nevstal z mŕtvych triumfalisticky – vidíte ja som sa za vás obetoval a vy? ! Tomášovi vôbec nevyčítal: Ja som sa pre teba takto obetoval a ty? Ukazuje mu rany, ako službu k viere. Vyčítal Petrovi: Vidíš, ja som ťa urobil hlavou Cirkvi, uprednostňoval a ty?! Ty si ma zaprel...

Dokonca aj Judáša pri zrádzaní oslovuje priateľom.

Iba v lacných, gýčových a nepravdivých zjaveniach sa citovo vydiera veriaci Boží ľud: Ja pre vás plačem, pozri na tú ránu...

Ochotne sa obetovať za iných je náročné. Ak to skúsime je to priam oblažujúce. Ježiš sám povedal: Milosrdenstvo chcem a nie obetu.

Svet je stvorený na princípoch lásky. Láska je ozajstná je obeta.

Obeta musí byť láska, ináč to nie je nič iba farizejstvo.

Turzovka, 24.3.2018