Jer 20, 10-13, Jn 10, 31-42

Niektorí ľudia sú nám sympatickí, iní nie.

Tak sa javíme aj my iným. Preto ste sa zosobášili s tými, ktorí vám boli sympatickí, mali ste ich radi. Podľa sympatií si vyberáme priateľov. To je samozrejme. Prečo však – použijem radšej cudzie slovo, ktoré vyzerá jemnejšie – antipatia? Možno ste si položili otázku: Prečo má ten človek „má v zuboch“?

Vyjadril to aj prorok Jeremiáš v prvom čítaní: „Počul som potupy mnohých: Hrôza zo všetkých strán! ‚Udajte ho! A udáme ho.‘

Aj tí, čo žili so mnou v priateľstve, striehnu na môj pád: ‚Hádam sa dá oklamať, zmocníme sa ho a vypomstíme sa na ňom.‘ Pritom prorok iba upozorňoval ľud aby sa zachránil pred zničením mesta, zajatím a otroctvom.

V rovnakej situácii sa ocitol aj Pán Ježiš, ktorý keď Židia zdvihli kamene a chceli Ježiša kameňovať, povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“.

Pokúsme sa s historickým odstupom analyzovať dôvody nenávisti voči nim.

Jeremiáš:

Prorockým zrakom videl, že národ ide do záhuby. Preto hovoril, že národ pôjde do zajatia. Židia však vo svojej falošnej zbožnosti hovorili, že Boh si nedá chrám zbúrať. Keď im prorok tvrdil, že i chrám bude zborený, tak ho obvinili z bohorúhania. Miesto nápravy, pokánia sa opovážlivo spoliehali na Božie milosrdenstvo a Jeremiášovi číhali na život. Chceli ho odstrániť, aby im nerobil výčitky. Lenže odstrániť proroka, neznamená odstrániť hriech a tým aj pohromu.

Ježiš:

Božským zrakom videl tragédiu národa. Vyzýval k pokániu. Tiež hovoril o zborení chrámu. Takisto ho obviňovali, že sa rúha: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“ Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk. To bolo iba dočasne, lebo ešte neprišla jeho hodina. Čo však prišlo? Odstránenie Ježiša ukrižovaním. Odstránením Ježiša neprišla záchrana, ale pohroma. Opäť zbúranie chrámu, a národ sa dostal do zajatia – tentoraz rímskeho. Preto Ježiš plakal nad Jeruzalemom.

Rozdiel medzi Jeremiášom a Ježišom:

Jeremiáš sa modlí: Pane zástupov, čo skúšaš spravodlivého, ty skúmaš myseľ i srdce, nech vidím tvoju pomstu nad nimi, lebo tebe som zveril svoj spor.

Čo bolo s tými, ktorí boli proti nemu? Tí, čo ma prenasledujú, padnú a nič nezmôžu, budú zahanbení, lebo nič nedosiahnu: bude to hanba večná, nezabudnuteľná

Ježiš sa modlí: Otče, odpusť im lebo nevedia čo činia. Čo bolo s tými, ktorí boli proti nemu? Boli zbavení hanby večnej, nezabudnuteľnej.

A my patríme k tomu ľudu, ktorý bol zbavený hanby večnej. Preto zo svojho života neodstraňujeme Ježiša, ale ho prijímajme do svojho srdca a života.

Turzovka, 7.4.2017