Dan 3, 14-20. 91-92. 95, Jn 8, 31-42
Pýtame sa z rôznych dôvodov.
Napríklad aby sme sa poučili, niečo dozvedeli, inokedy aby sme skúšali, niekedy tak, aby sme niekoho vyprovokovali k pre nás vhodnej odpovedi, alebo aby sme pýtaného podchytili v reči.
Nabuchodonozor sa opýtal: Je to pravda, Sidrach, Mizach a Abdenago, že neuctievate mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som postavil? Kráľ vyšetroval, chcel sa presvedčiť, či je majú pravdu žalobcovia. Hneď dáva otázku, ktorá je viac-menej apelom: Ste ochotní teraz... padnúť na zem a klaňať sa soche, ktorú som urobil? Hneď dáva otázku, ktorá je hrozbou: Ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece; a ktorý boh vás vyslobodí z mojej ruky?“
Ešte zaznela od Nabuchodonozora jedná otázka. Úplne iná ako predchádzajúce - nekráľovská, plná úžasu: Nehodili sme do ohňa troch poviazaných mužov?
Neviem či ste sa už zamýšľali aké otázky dával Ježiš. Mne ako prvá prichádza na myseľ ľudská: "Kde ste ho uložili?" (Jn 11,34), aby vzápätí zaznelo božské: Lazár, hovorím ti vstaň! Podobne pred rozmnožením chleba Ježiš sa ich opýtal: "Koľko máte chlebov?" (Mt 15,34), aby hneď nato prejavil svoje božstvo a urobil zázrak.
Najviac otázok kladie Pán Ježiš v dialógu s farizejmi. Nie také tvrdé ako Ján Krstiteľ, ktorý keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: "Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? (Mt 3,7). Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, jeho otázky boli typu: Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach? Čo je ľahšie - povedať: 'Odpúšťajú sa ti hriechy,' alebo povedať: 'Vstaň a choď'? (Mt 9,4-5)
Aj apoštolom kládol káravé otázky pri nedostatku dôvery: "Neveriace a skazené pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho sem ku mne." (Mt 17,17), aby on uzdravil posadnutého. Konkrétne Petrovi keď sa topil Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: "Maloverný, prečo si pochyboval?" (Mt 14,31) Trojici apoštolov povedal: "Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!" (Lk 22,46).
Ježiš kládol aj taktné otázky, aby povzbudil vo viere:
On im povedal: "Čo sa bojíte, vy maloverní?!" Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho (Mt 8,26).
Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: "Veríte, že to môžem urobiť?" Oni mu odpovedali: "Áno, Pane. (Mt 9,28) "
A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?" (Jn 11,26)
Ježiš často začínal podobenstva otázkou: Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? (Mt 5,13) Apoštolov aj skúšal: Pochopili ste to všetko?" "Áno", odpovedali (Mt 13,51)
Inokedy Pán Ježiš kládol rečnícke otázky aby viedol k zamysleniu. Takýchto položil veľa: Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici?
A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? (Mt 5, 46-47)
Pán Ježiš čakal aj na odpovede. Napríklad: Keď potom Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: "Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?" (Mt 16,13)
Keď sa raz osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: "Za koho ma pokladajú zástupy?" (Lk 9,18)
Veľmi sa mi páči táto trojnásobná otázka: Ježiš sa opýtal Šimona Petra: "Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?" Odpovedal mu: "Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád." Ježiš mu povedal: "Pas moje baránky." (Jn 21,15)
Ježiš často odpovedal i na otázky, vyslovené či nevyslovené. Ako aj v dnešnom evanjeliu: „Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. Akože hovoríš: ‚Budete slobodní?!‘“ Nebola to priamo otázka, skôr výčitka. Aj tú využíva Pán, aby im aj nám povedal niečo o ozajstnej slobode.
Ježiš využíva všetky možné spôsoby aby dal odpoveď na mučivé otázky života. Celé dni im láme chlieb pravdy, chlieb Božieho slova, až hovoria: nikdy nehovoril nikto ako tento človek. Neživí ich nenávisťou a kúskom chleba, ale dáva im chleba do sýtosti, keď nasýtil ich dušu radostnou perspektívou. A to zanechal svojim učeníkom, svojej Cirkvi ako poslanie.
Papini hovorí: Všetky základné problémy politické, hospodárske, mravné, kultúrne, sú v zásade otázkami ľudskej duše. Ak je duša zdravá, bude zdravý svet a opačne.
Turzovka 21.3.2018