Iz 65, 17-21, Jn 4, 43-54 

Starogrécky filozof Heraklitos postavil svoju náuku na: „panta rhei“ – „všetko plynie“.

Podľa neho všetko sa mení, svet je v neustálom pohybe. Poviete si, nič zvláštne to vieme. Áno, len on to povedal v čase, keď svet sa zdal stabilizovaný, nemenný, pokojný.

My vieme, aký je svet nepokojný. Ako zo dňa na deň niečo vzplanie a ľudia sú naraz v uliciach. My to tu až tak nevnímame, ale Európa je v nápore migrantov, tak ako pred storočiami bola pod tatárskymi a tureckými nájazdmi. A nie sú to len vojnoví utečenci, dokonca ani nie ekonomickí, ale aj teroristi. Bude dobre rozlišovať tieto tri skupiny.

V prvom čítaní sme počuli: Hľa, ja tvorím nové nebo a novú zem, na predošlé sa nebude spomínať, ani na myseľ neprídu; tešiť sa budú a večne jasať nad tými, ktoré ja stvorím. Bude to nová Európa, kde sa budú ľudia tešiť a jasať? O tom nik z nás nie je presvedčený. Prorok tu myslí na čas, keď príde Mesiáš a založí Božie kráľovstvo.

Pán Ježiš už prišiel, a... Je tu Božie kráľovstvo? Ako je to v Európe? Tom starom kresťanskom kontinente?

A kostoly v Európe sa búrajú i naďalej budú, lebo Európa už nie je kresťanská. Vlastne sa prebudovávajú na mešity. Prišiel mi mail ako sa autor rozhorčuje, že starý kostol v Mníchove prestavujú na mešitu. Nazval ho historickou pamiatkou. Trefne, lebo bola pamiatkou na kresťanov. Keby tam boli kresťania a chodili do kostola, nebola by tam mešita! Vo Francúzku vzniklo hnutie: Zachráňme kostoly. Pre koho, keď do nich nechodia! Pre mešity?

Ignác Lepp (mysliteľ minulého storočia, veľký marxista, ktorý sa stal kresťanom) napísal: Čim je ťažšia choroba, tým je tvrdší liek. Aká musí byť choroba ľudstva, keď nás Boh lieči ateizmom. Teraz by iste napísal: Keď nás lieči islamom. Hovorí sa, že veľký filozof sv. Tomáš Akvinský porazil Islam tým, že za základ svojej filozofie zobral Aristotela – ako islamskí filozofi. Prevýšil ich. Najskôr bola sila ducha a potom začali víťazstva vojenské (vytlačenie Maurov, bitka pri Lepante, Viedni, Belehrade...)

Islam vás prevalcuje - ako to povedal jeden ich imám, nie šabľami, ale deťmi. Demokraticky a demograficky. Európania majú po jedno dieťa - ani to nie, skôr psíkov. Gender ideológia sa snaží presadiť homosexuálov. A tí určite nebudú môcť adoptovať deti moslimov. A kresťanských niet. Nečudo, že niekde v Európe sú už moslimskí starostovia, primátori - veď je tam viac moslimov. Nemusia moslimovia zabíjať milióny Európanov (ako sa to niektorí militantní vyhrážajú), tých ani nebude. Vymrieme.

Som veľmi pesimistický? Možno. Ale nezabúdajme, že s Európou to bolo už aj horšie. Záleží od kresťanov. A nakoniec, na severe Afriky prekvitalo kresťanstvo a teraz? Dôležite je, či my budujeme Božie kráľovstvo!

Preto sa vráťme k prvému čítaniu. Izaiáš potešuje ľud v zajatí: A budem plesať nad Jeruzalemom, tešiť sa budem zo svojho ľudu; už tam nebude počuť plač ani bolestné volanie. Nebude tam dieťa, čo žije len niekoľko dní, ani starec, ktorý nedoplní svoj vek, lebo najmladší zomrie ako storočný, a kto sa nedožije sto rokov, bude prekliaty. Budú stavať domy a bývať v nich budú sadiť vinice a jesť ich ovocie.

Mesiáš už prišiel. Založil Božie kráľovstvo.

Ako založil svoje kráľovstvo? Ako sme počuli v evanjeliu urobil druhý zázrak v Galilei. Mohol urobiť omnoho viac. Neurobil také znamenia, žeby boli ľudia „bez seba“. A robil to v malej bezvýznamnej, podmanenej krajine. Nešiel do centra impéria. Neurobil revolúciu! Ukázal tým, že jeho kráľovstvo rastie pomaly v ľudských srdciach.

Dôležite je či sme my v Božom kráľovstve a či sa oň usilujeme. Dôležite je či my budujeme Božie kráľovstvo. Či tam kde sme, rastie Božie kráľovstvo.

Turzovka, 12.3.2018