Oz 6, 1-6, Lk 18, 9-14
Už ako deti sme sa porovnávali s inými – kto je väčší, kto je ťažší (nepozerali sme na líniu), kto ďalej dohodí, kto je milší v očiach otca, učiteľky...
Toto porovnávanie je základom osobnostného rastu človeka.
Určite nám nezaškodí ani v dospelosti využiť túto zakorenenú vlastnosť a pomocou nej pozrieť, aká je skutočná hodnota našich skutkov, akí sme. Všetci sme však náchylní porovnávať sa so slabšími a tak si myslieť, že sme lepší ako tí druhí.
Niekto napísal: „Či budeme Bohom prijatí alebo nie, to závisí od smeru nášho pohľadu; od toho, s kým sa porovnávame.“
Dnešné evanjelium nám predstavuje dve postavy – farizeja a mýtnika – ktorí sa taktiež porovnávali. Medzi nimi bol však rozdiel v porovnávaní sa a tak jedna postava odchádza z chrámu ospravedlnená a druhá nie. Aké boli teda tieto postavy?
Farizej bol človek, ktorý sa rozpráva s Bohom len navonok. V skutočnosti sa rozpráva sám so sebou. Chýba mu schopnosť počúvať. Hľadá iba potvrdenie svojich postojov. Porovnáva sa s mýtnikom a s inými hriešnikmi. Pýcha mu nedovoľuje uznať svoje slabosti. Aby mohol zotrvať v presvedčení o svojej „spravodlivosti“ vychvaľuje seba a pohŕda druhými.
Farizej ďakoval, že nie je ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Porovnával sa s tými, ktorých považoval za horších. Keby rástol v ich prostredí, ktovie aký by bol on! Jeho pohľad smeroval „nadol“, preto sa považoval za lepšieho a nemohol nájsť na sebe chybu.
A aký bol mýtnik? Bol to človek, ktorý porovnáva samého seba možno aj s inými, ale vidí ich lepšími ako je on. Porovnáva sa s veľkosťou a svätosťou Boha? Možno. Stojí pred Bohom uznáva svoju vlastnú hriešnosť. Nesnaží sa ju ospravedlniť. Nehľadá pre seba poľahčujúce okolnosti. Naopak, uznáva a otvorene vyznáva svoju hriešnosť a odovzdáva ju Bohu.
Ako to vyzerá, keď sa človek ako to bolo v prípade mýtnika, porovnáva s veľkosťou Boha? Keď sa pozerá smerom „nahor“? V takomto porovnávaní vychádza najavo úžasný rozdiel medzi našou a Božou spravodlivosťou. Tento človek nepredkladá svoju spokojnosť so sebou, nepredkladá Bohu len svoje úspechy. Vyznáva skutočnú bolesť nad svojim hriechom.
Takže: S kým sa to porovnávame? Netreba zmeniť smer nášho pohľadu?
Vyskúšajte si to na horách. Keď sa pozeráme dole, zbadáme červíka, a možno si budeme namýšľať, že sme veľkí. Pozrime na hory a... budeme žasnúť. Nie však nad svojou veľkosťou.
Turzovka, 10.3.2018