Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Dt 4, 1. 5-9, Mt 5, 17-19

Keď príde kňaz na návštevu do rodiny, zvyčajne sa chcú (starí) rodičia pochváliť ako učia deti (vnúčatá) modlitby.

A nastane trápna situácia. Malé dieťa sa ostýchavo „pomodlí“ – odrecituje Anjeličku, prípadne i Otčenáš, Zdravas... Čomu v podstate ani nerozumie. Niekedy dodajú: Desať božích prikázaní ešte dobre nevedia. Áno, učia modlitby, len neviem či modliť sa.

Najstaršie generácie z nás sa Desatoro iste učili v škole, teda ako malé deti. Je iste dobré, keď sa človek skoro zoznámi s dôležitými vecami. Ale môže tu byť i niečo nedobrého. V detstve sa veľa vecí človeku odovzdáva čisto autoritatívne, bez vysvetlenia, často s odovzdaním príslušnej sankcie („keď nepočúvneš, dostaneš, nepôjdeš von apod."). Desatoro sa tak dostáva do nebezpečného susedstva s týmito príkazmi a sankciami. A človek potom buď v dospelosti čaká hneď niečo zlého, nejaký trest, keď príkaz nedodrží, alebo tieto príkazy odloží ako niečo, čo patrí do detského veku, ale v dospelosti už neplatí, alebo aspoň to netreba brať vážne.

Lenže Desatoro v Izraeli nebolo povedané deťom a nebolo mienené ako strašiak, ktorý má národ držať v patričných medziach. Bol to pre Izrael záväzný text zmluvy medzi Bohom a vyvoleným národom. To, čo bolo v Desatoru, mal Izrael dodržovať a Boh sa naproti tomu zaväzoval, že z tohoto malého kmeňa urobí národ, ktorý obstojí, nezanikne a stane sa dokonca požehnaním ostatným.

Aj dnes sme v prvom čítaní počuli: Mojžiš povedal ľudu: Hľa, učil som vás príkazy a ustanovenia, ako mi nariadil Pán, môj Boh, aby ste ich plnili v krajine, ktorú dostanete do vlastníctva.

Strážte ich a uskutočňujte! Lebo len tak budete múdri a rozumní v očiach národov. Budú počuť o všetkých týchto prikázaniach a povedia: ‚Skutočne múdry a rozumný je tento veľký národ.‘

Dodržiavanie prikázaní bolo pre Izraelitov známkou národného sebavedomia. Veď ktorý národ je taký veľký a má bohov tak blízko, ako je nám blízko Pán, náš Boh, kedykoľvek ho vzývame?! A kde je národ taký slávny, ktorý by mal také spravodlivé prikázania a ustanovenia, ako sú všetky tieto zákony, ktoré vám ja dnes predkladám?!

Boh, ktorý Izraelu tieto prikázania dáva, je Boh, ktorého pozná Izrael z veľmi masívnych skúsenosti; je to Boh - osloboditeľ, ten, ktorý vyviedol národ z egyptského otroctva, zo situácie, z ktorej by si Izrael nikdy sám nevedel a nemohol pomôcť.

Iba ten, kto pozná Boha ako osloboditeľa, môže správne pochopiť Desatoro. Vie totiž, že i pre neho je Desatoro niečím, čo ho ďalej vedie do plnej slobody, ktorá sa môže dôsledne uskutočniť len v Bohu.

Keď toto chápal Izrael, potom to má tým skôr chápať kresťan, člen cirkvi - nového Božieho Izraela.

Preto Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.

V čom je pre nás to naplnenie?

Pre nás je Božia zmluva obnovená v Ježišovi, potvrdená v jeho krvi. Je to zmluva, ktorá je naplnením a prevýšením tej starej. Boh v nej už nezaisťuje len pretrvanie národa v dejinách, ako to zaisťoval Izraelu, ale tým, ktorí uveria, dáva nový - večný život, skutočnosť neohraničenú, plnú samu sebe. Dáva podiel na nebeskom kráľovstve, ktoré nám Kristus získal. Preto i Desatoro patrí do celku Božej radostnej zvesti spolu so všetkým ďalším, čo Nový zákon prináša.

Pre kresťana teda Desatoro nie je súhrnom všetkých požiadaviek, ktoré sú na neho kladené. Od kresťana sa žiada „dokonalejšia spravodlivosť" - láska k nepriateľom, neskrátené naplňovanie veľkého prikázania lásky k Bohu a k blížnemu podľa Ježišovho vzoru.

Ako kresťania poznáme tu neuveriteľnú hranicu, za ktorú Boh vo svojej láske a vernosti šiel - dal svojho Syna, aby mohol zmluvu uskutočniť a obnoviť, dal ho, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život. V Eucharistii potom nám dáva znovu a znovu možnosť túto obnovenú večnú zmluvu, ktorú často porušujeme, nadväzovať.

Ako sa končia slova premenenia? ...je to krv novej a večnej zmluvy.

Snáď je nám teda aspoň trochu zrejmé, ako sa líši Desatoro podstatne od všetkých ostatných príkazov, od „dopravných značiek", od detského "musíš-nesmieš", ako je i pre nás cestou k slobode. A pokiaľ by to ešte niekomu jasné nebolo, potom sa snáď stačí podívať do vlastného života i do života sveta v ďalších obdobiach. Vidíme potom, že tam, kde človek koná naopak, proti zmyslu príkazov Desatora, nevznikne z toho nikdy väčšia trvalá sloboda, ale naopak, sloboda sa stráca a človek otročí vášňam.

Je treba v sebe dôkladne prekonať vzdor dieťaťa, ktoré čaká len na to, až bude dospelé, aby sa mohlo vzoprieť zvonka vnútenej autorite (a do područí inej a temnejšej upadlo - ako ukazujú životné príbehy ľudí). Je treba znova a znova vidieť, že Boh je iný než človek, že naše skúsenosť s ním sa len málo podobajú našim skúsenostiam s ľuďmi.

Najskôr je spotreba poznať, že Boh je spojenec, a nie protivník, ktorého je treba sa obávať, alebo ktorému je treba sa nejak vymknúť. Keď vieme, že je spojencom, môžeme sa ľahšie pýtať, čo on hovorí nášmu životu, budeme u neho hľadať orientáciu. Tato orientácia pre kresťana však nekončí na Desatoru. Je treba poznať a prijať životnú cestu Kristovu. Desatoro je nielen Božou požiadavkou, ale veľkým svedectvom o Božej láske a vernosti k ľuďom, ktoré Nový Zákon ďalej a ďalej rozvíja.

Stará zmluva, istená Desatorom, však pominula tak, ako celé Izraelské náboženstva. Ale nie tak, že by bola odstránená. Pretože je Boh verný, bola naplnená a teda ďalej rozvinutá. Kresťanstvo ju v sebe zahrnuje ako časť omnoho väčšieho celku. Cirkev je nový Boží Izrael, ktorý nemá zaistenú len budúcnosť pozemskú, ale i nebeskú. Cirkev nemá len dosky zmluvy, ale má Ducha - zmluvu zapísanú v srdci veriacich.

Pripomeňme si ešte raz - Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.

Turzovka, 7.3.2018