Gn 37, 3-4. 12-13a. 17b-28, Mt 21, 33-43. 45-46
Dnešný človek (a nielen dnešný) nechce kritiku a chce len pozitívne veci.
Samozrejme, ak sa to jeho týka. Podčiarkujem, ak sa jeho týka. Keď ide o druhých, vtedy rád počúva kritiku a kritizuje. Dokonca ako keby rád videl tragédie a bolestné veci. Nezdá sa vám toto tvrdenie, však?! Prečo potom komerčne úspešné média stavajú na násilnostiach? Čim viac je nejaká sprava drastická a tragická, čim viac násilia, tým viac je sledovaná. A vidíte ako to zvlášť televízne kanály dramatizujú, ako sa usilujú dostať niečo z pozostalých a svedkov. Otravujú ich napriek bolesti, ktorú prežívajú.
Pamätám ako náš profesor pastorálky Jozef Vrablec doniesol na prednášku rukopis kázni a povedal: Keby toto vydali, bol by to koniec kazateľskej činnosti na Slovensku. Každá kázeň začína nejakou tragédiou. Autor asi chcel odstrašujúcim príbehom upozorniť, zaujať, či odradiť poslucháčov. Profesor nám vtedy zdôraznil potrebu nie odstrašovania, ale povzbudzovania.
Aj preto som v bývalej farnosti pri svätých omšiach pre mládež hovoril: Čo by sme chceli vidieť u priateľov, svojich blízkych? (Viď minuloročnú kázeň.) Keď boli dnešné čítania urobil som výnimku a riešili sme: Čo by sme nechceli vidieť u priateľov? V dnešných čítaniach sú u protagonistoch totiž samé negatívne vlastnosti. Dokonca aj Izrael – Jakub, ktorý miloval Jozefa viac ako všetkých svojich synov, lebo sa mu narodil v starobe, a dal mu urobiť dlhú tuniku, nesprávne miloval detí, ako množstvo dnešných rodičov. Dostal, ako viete, seba i svojho syna do veľkých ťažkosti, lebo jeho bratia začali ho nenávidieť a nevedeli sa s ním prívetivo rozprávať.
Na Jozefových bratov sa nemôžme povzbudiť. Rovnako ani od samotného Jozefa, lebo sa dobre cítil v roli miláčika a ako naznačujú jeho sny (vyjadrujúce podvedomie), vystatoval sa. Aj Ruben mohol ráznejšie vystúpiť na obranu brata. Júda Jozefovi síce zachránil život, ale predal ho do otroctva. A Izmaeliti? – otrokári.
A čo evanjelium? Vinohradníci môžu byť príkladom iba pre revolucionárov, ktorý podobne robia veľa zbojstva, lúpeže a vrážd.
Poprední z Izraelského národa? Veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich. A chceli ho zajať. Ani oni (zvlášť) nemali radi kritiku!
Už dávno – pri príchode do tejto farnosti - som povedal myšlienku: Boh píše rovno i po krivých riadkoch. A keďže som večný optimista, povedal som, že túto myšlienku budem často opakovať. A tak ju pripomínam i na záver dnešného príhovoru. Nad všetkým týmto bedli náš Nebeský otec, ktorý napráva zlo, pomohol Jozefovi. Pán dokázal jeho nevinnosť. Vyslobodil ho posol kráľovský, prepustil ho vládca národov; ustanovil ho za Pána svojho domu a za správcu všetkého svojho majetku (Žalm 105).
A čo s nami nevďačnými nájomníkmi? Nebeský otec napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.‘ A aj keď sme k jeho Synovi nemali úctu, aj tak sa zmilúva nad nami. Zvlášť dnes, na prvý piatok si to uvedomujeme.
Takže, aj keď nemáme radi kritiku, chceme len pekné a dobré veci, radšej sledujeme nešťastie u iných, či málo sa angažujeme za odstránenie bolesti iných, bdie nad nami Boh a aj zlo (veľakrát nami spôsobené) obracia na dobro.
Ježiš im i nám povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná‘?
Turzovka - Dlhá, 2.3.2018