Jer 18, 18-20, Mt 20, 17-28
Počas účinkoval v Detve som navštívil rodinu, ktorej emigroval syn do Ameriky.
Rodičia ukazovali fotky a hovorili, že sa tam živí robením fujár a valašiek. V pamäti mi utkvela poznámka: Syn veľmi chváli dobroprajnosť tamojších ľudí. Kúpia si niečo, aby ma podporili. A nielen mňa ako cudzinca. Tankujú, kupujú v našom mestečku, aby podporili svojich.
Dobroprajnosť – vzácna vlastnosť. Slovákom vraj chýba. Jedna predavačka hovorí: Predstavte si. Zavolala mi známa: „Som v Čadci, a kúpila som si sveter“. A zložila. Načo mi volala? Hľa, dobroprajnosť po slovensky?!
Ale nebuďme až takí kritickí. Nihil novi sub sole (Nič nové pod slnkom) – hovorili starí Rimania (a dokonca je to vraj výrok starožidovského filozofa ben Akibu). Čo sme počuli v prvom čítaní? Prorokovi nepriatelia povedali: „Poďte, zosnujme plány proti Jeremiášovi! Veď kňaz nebude bez zákona, ani mudrc bez rady a prorok bez reči. Poďte, porazíme ho jazykom a nepočúvajme jeho reči.“ Veľa dobroprajnosti tam nenájdeme.
Rovnako ani voči Pánu Ježišovi: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“
A dobroprajnosti nebolo ani u apoštolov. Hnevali sa na Jakuba a Jána, že chcú na nahováranie matky pri Ježišovi viac znamenať. Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov.
Pritom dobroprajnosť je taká krásna! Čo tak skúsiť cvičiť sa v nej v pôste. Najskôr odstrániť závisť. Veľmi jednoducho. Keď z nej niečo v srdci zbadáme, vedome v duchu poprajme tomu komu závidíme. Poveďme: Požehnaj mu, Bože. Predstavte si, že bude mať radosť z toho, skúsme sa tešiť s nim. Pomodlime sa za neho.
Treba tu ešte rozlišovať medzi závisťou a túžbou. Napríklad: Aj ja by som chcel byť taký sústredený pri modlitbe ako..., taký pokojný a vyrovnaný ako... To nie je závisť, to je túžba, ktorá nás môže posúvať v živote.
Opäť niečo z florbalu: Štvrták bol v mužstve, ktoré vysoko vyhrávalo. Keď dal gól jeho spoluhráč, hodil hokejku na zem, lebo nedal on. Vzápätí „zoťal“ hokejkou súpera. Keď som ho na dve minúty vylúčil (zaslúžil by si aspoň 5 a do konca zápasu osobný trest), veľmi sa hneval. Opäť dobroprajnosť v praxi. Možno dobre, že hráva a badať, že sa učí spolupráci, aj keď sa ešte nedá hovoriť o dobroprajnosti. Rád by som našim miništrantom vštepil náturu akú mal Wayne Gretzky, považovaný za najlepšieho hokejistu všetkých čias. Jeho číslo 99 je v NHL na jeho počesť zakázané. Jeho veľkosť bola v tom, že mal najväčšiu radosť z asistencie – teda prihrávky na gól. Dobroprajnosť v praxi.
Turzovka, 28.2.2018