Iz 58, 9c-14, Lk 5, 27-32  

Včera sme hovorili, že pôst by mal viesť k radosti.

To sa stane vtedy ak je nasledovaním Ježiša.

Tak to bol u Matúša. Bolo to pokánie? Podľa Ježišových slov: Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali, bolo. Ježiš považoval jeho nasledovanie za pokánie. A Matúš sa tešil – urobil hostinu.

A čo nám k tomu povie prorok Izaiáš?

Ak odstrániš zo svojho stredu utláčanie a prestaneš ukazovať prstom a hovoriť bezbožne, ak dáš svoj chlieb hladnému a nasýtiš dušu ubitú, vtedy zažiari vo tmách tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie. Nie sú tieto posledné slova opisom radosti?

To len my považujeme pokánie a pôst za priam pohromu a vyhýbame sa tomu. Pritom ak budeme robiť pokánie Pán ťa bude neprestajne sprevádzať i na miestach vyprahnutých ťa nasýti a tvoje kosti upevní; a budeš ako polievaná záhrada a ako prameň, ktorého voda nevysychá. Tvoj národ znova postaví dávne rumoviská, stavať budeš na základoch dávnych pokolení a budú ťa volať opravovateľom ruín a obnoviteľom ulíc, aby sa v nich dalo bývať.

Turzovka – Dom sv. Jozefa, 17.2.2018