Jak 1, 1-11, Mk 8, 11-13
Človek je tvor nenásytný.
Hovorí sa, a možno je to aj pravda, že iba človek sa preje, nevie kedy má dosť. Ak to vidíme na zvieratách, tak iba tých, ktoré žijú v jeho blízkosti a sú ním presycované – teda pokazené.
Človek je nenásytný aj vo vlastnení. Neviem či ste stretli niekoho, kto by vám povedal, mám dosť, podelím sa. Aj keď sú možno výnimočné prípady.
Túto nenásytnosť badáme aj v duchovnej oblasti. Človek chce stále dôkazy o láske, chce byť stále ubezpečovaní o priateľstve, chce mať istotu.
Tak je to aj v oblasti viery. Boh iste aj dnes často počúva to čo zaznelo v dnešnom evanjeliu: Ukáž nám znamenie. A v rôznej forme to počúva aj od nás. Vždy vtedy keď sa nám nepozdáva ako niečo Boh riadi. Raz chceme, aby urobil znamenie a odstránil nejakú bolesť, nespravodlivosť, inokedy urobil inakšiu Cirkev...
Možno to nie je také zlé ako s farizejmi, ktorí žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. To by sme zle dopadli, lebo ich nechal tam, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý breh.
My dúfam Boha nepokúšame, len si nevieme poradiť s mnohými vecami.
Možno je nám treba to, čo od nás žiada sv. Jakub v prvom čítaní: pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky, veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť. A vytrvalosť sa má ukázať v dokonalých skutkoch, aby ste boli dokonalí a neporušení a v ničom nezaostávali.
Azda nám v tom môžu pomôcť myšlienky pápeža Benedikta XVI.: Musíme sa stať skutočne bdelými ľuďmi. Čo to znamená? Rozdiel medzi tým, kto sníva a tým, kto bdie spočíva predovšetkým vo fakte, že ten kto sníva sa nachádza v osobitnom svete. So svojim JA je uzatvorený v tomto svete sna, ktorý je iba jeho a nespája ho s ostatnými.
Zobudiť sa znamená, vystúpiť z tohto osobitého sveta JA a vstúpiť do spoločnej reality, do pravdy, ktorá ako jediná nás všetkých spája. Konflikt vo svete, vzájomná nezmieriteľnosť pochádzajú z faktu, že sme uzatvorení v našich vlastných záujmoch a osobných názoroch, v našom vlastnom malom súkromnom svete.
Egoizmus, skupinový či jednotlivca, nás drží vo väzení našich záujmov a túžob, ktoré sú v rozpore s pravdou a rozdeľujú jedných od druhých. Zobuďte sa, hovorí nám evanjelium. Vyjdite von, aby ste vstúpili do veľkej spoločnej pravdy, do spoločenstva jediného Boha. Zobudiť sa tak znamená rozvinúť citlivosť pre Boha, pre tiché znamenia, ktorými nás chce On viesť, pre mnohé znaky jeho prítomnosti. Sú tu ľudia, ktorí hovoria, že „nemajú náboženský hudobný sluch“. Schopnosť vnímať Boha sa zdá ako vlastnosť, ktorá je niektorým odmietnutá. A skutočne - náš spôsob konať a myslieť, mentalita dnešného sveta, množstvo našich rôznych skúseností, sú schopné obmedziť citlivosť pre Boha, a spôsobiť stratu „hudobného sluchu“ pre Boha.
Napriek tomu je v každej duši prítomné, otvoreným alebo skrytým spôsobom, očakávanie Boha, schopnosť stretnúť sa s ním. (25. XII. 2009 počas polnočnej svätej omše vo Vatikáne).
Turzovka, 12.2.2018