Timotej sa narodil v Lystre v Malej Ázii.

Pôvodom pohan, bol milovaným učeníkom apoštola Pavla, ktorý mu napísal dva listy, ktoré patria do Svätého písma Nového zákona. Údajne umrel mučeníckou smrťou v Efeze, kde bol bisku­pom. Bolo to v I. storočí.

Títus bol tiež učeníkom apoštola Pavla. Ako Timotej aj on bol pôvodom pohan. Sprevádzal Pavla na apoštolských cestách. Zorganizoval cirkev na ostrove Kréte. I jemu adre­soval list, ktorý patrí tiež do Nového zákona, kde ho po­vzbudzuje, aby udržoval mladých i starých vo viere a sám bol príkladom v konaní skutkov milosrdenstva.

 APOŠTOLSKÁ TROJICA

Svätý Pavol, apoštol národov, Timotej, mladík z Lystry a Títus tvoria spolu zaujímavú trojicu apoštolov v kresťan­skej pracirkvi.

Všetci traja, hoci pôvodom, národnosťou a vekom roz­dielni, dokázali sa vo vôli a v milosti spojiť skrze Krista, aby rozvinuli Božie kráľovstvo na zemi. Svätá cirkev nie bez dôvodu nám predstavuje spolu dvoch najoddanejších spolupracovníkov apoštola národov.

Timotej - Grék, v roku 52 stretá sa s malým zvláštnym mužom, chatrného zdravia, s Pavlom z Tarzu. Tento veľduch ho rýchlo oslní a Timotej zatúži ostať už navždy v lúčoch tohto slnka viery a lásky. Do smrti neopustí Pavla a keď sa musí vzdialiť, tak len na jeho príkaz.

Títus takisto! Ako mladík poznáva veľkého učiteľa slo­va Božieho, Pavla. Cestou na jeruzalemský snem ho spre­vádza ako kresťan, ako živý dôkaz, že aj pohanov si povo­lal Boh do Cirkvi.

« Timotej, milý syn! » Tak ho volá Pavol a vie prečo! Pavol bol psychológ, dobre poznal ľudskú dušu. Vedel, že tento charakterný kresťan si to zaslúži. Timotej, vzdelaný a vzácny muž, udatný zovňajškom, razí cestu veľkému misionárovi: pomáha, opatruje, lieči ho v chorobe, chráni pred útokmi, dvíha v skľúčenosti. Pritom skromne ostáva v pozadí len ako sprievodca, diakon. Až keď Pavol cíti, že nevyhne poprave, vysviaca svojho verného Timoteja za biskupa so sídlom v Efeze. Timotej sám o sebe mlčí. Tým viac hovorí za neho Písmo. Neskôr, podobne ako jeho vzor - Pavol, aj on kladie život za Krista.

Títus, hoci mladší, bol už skôr biskupom na Kréte. Predtým mal akoby úlohu byť veľvyslancom apoštola náro­dov. Keď sa pyšné mesto Korint zavše vzoprelo a uchyľova­lo k rozporom, Pavol vždy posielal Títa urobiť poriadky. Dokázal urovnať všetko v láske a v pokoji. Aké krásne svedectvo mu vydáva svätý Pavol v Druhom liste Korinťa­nom:

- Prosili sme teda Títa, aby dokončil medzi vami dielo lásky... (2 Kor 8,6).

- Vďaky Bohu, že aj v srdci Títovom vzbudil starostli­vosť o vás. Veď nielenže sa podrobil mojim prosbám, ale vo veľkej starostlivosti sa rozhodol, že sám pôjde k vám... (2 Kor 8,16).

- A tak aj Títus, môj spoločník a môj spolupracovník medzi vami, a ostatní naši bratia, ktorí sú poslaní Cirkvi, sú na slávu Kristovi (2 Kor 8,23).

Ešte pred smrťou ho Pavol poveril apoštolským posla­ním aj v Dalmácii. Nevynechal azda ani jednu osadu, mesto... neobišiel azda ani jednu dušu. Až potom sa vracia späť na Krétu, kde vo veku 94 rokov usína a túži ako jeho učiteľ « rozpadnúť sa a žiť s Kristom! » Jeho ostatky boli v Be­nátkach v chráme svätého Marka. V máji roku 1966 ich opäť preniesli na Krétu.

Obaja títo biskupi tvoria doplnok Pavlovho života. Sot­va by Pavol urobil toľko, koľko urobil, keby nemal týchto oddaných spolupracovníkov v apoštoláte. Obaja boli milí jeho srdcu. Keď ho okrem lekára Lukáša všetci opustili, Timotej chráni veľkého misionára ako otca. V prenasledo­vaní i vo väzení snaží sa mu byť nablízku, hoci sám na to potom dopláca väzbou.

Pane Ježišu, čo povieš na nás, na mňa? Na vzťah dneš­ných kresťanov voči biskupom?

Vždy sme hotoví kritizovať, ale koho napadne sa za nich modliť, alebo inakšie byť na pomoci Otcovi bis­kupovi?

Naši chorí to začali chápať v Duchu Svätom, preto roz­vinuli tichú kampaň modlitby a obety za svojich otcov.

Pane, menom týchto trpiacich ťa prosím: Otvor sluch našim mladým laikom, aby porozumeli dekrétu Druhého vatikánskeho koncilu o apoštoláte laikov z 18. novembra 1965. Potom ťa prosím, aby ochotne nastúpili do prvej línie svätého Timoteja a Títa, aby sa pridružili k pastierom Cir­kvi ako diakoni.

 KONÁM

Prečítam si aspoň jednu kapitolu z dekrétu o apoštoláte lai­kov. Nájdem ho aj v knihe od J. Dubois « Áno, Pane...» Ak to nemôžem urobiť, mám vždy možnosť modliť sa a obetovať.

Miriam Liptovská, Celý rok so svätými