2 Sam 1, 1-4. 11-12. 17. 19. 23-27, Mk 3, 20-21

Dnes zaznela asi najbolestnejšia veta (podľa mňa) v evanjeliu:

Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: „Pomiatol sa.“

Je smutné počúvať od príbuzných takéto vyjadrenie.

Prečo si to mysleli? Nuž, vyhlasovať sa za Božieho syna, ponúkať jesť svoje telo a piť svoju krv! To je skutočne ťažko stráviteľné. A príbuzní ho 30 rokov poznali ako „jedného z nich“. Takže ich aj musíme chápať.

Pritom sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. Aký rozdiel. Čo za blok to bol u Ježišových príbuzných? Blok zvykovosti, povrchnosti?

Je otázka – a dôležitejšia – čo nás môže blokovať?

Zablokovaný zrak vedie k slepote, zablokovaný sluch k hluchote. A čo sa stane ak je v človekovi blokovaná láska? Prejavuje sa nenávisť. Keď je blokovaný rozum, prejavuje sa pomätenosť. A keď je blokovaná viera? Prejaví sa bezbožnosť.

Zatvorené oči. Ak máme zaviazané oči, nevidíme nič. A s otvorenými očami rovnako nevidíme nič z toho, čo veríme. Okom teraz nevidím duchovné veci, a predsa v ne verím, som o nich presvedčený. Ak sa pozerám Kristovými očami vidím omnoho  viac.

Oči viery sa zatvárajú až vtedy, keď požadujeme, aby sme obyčajným zrakom videli to, v čo veríme.

Uzavretý rozum. Niektorí od narodenia nemajú rozvinuté rozumové schopnosti. U niektorým sa porucha prejaví neskôr, a potom sa liečia v psychiatrických ústavoch. Pritom aj u ľudí s celkom zdravým rozumom sa objavujú omyly. Boli vždy a aj budú. Do Pasteura nik neveril, že jestvujú nejaké baktérie a že nečistota pri operácii môže spôsobiť smrť. V stredoveku si mysleli, že sa červy liahnu z blata. Pasteur vedecky dokázal, že „živé môže vzniknúť len zo živého“.

Boli omyly a ešte aj sú v náboženstvách. Počas storočí ľudia pripisovali božskú silu zvieratám, nebeským telesám, dokonca aj neživým predmetom. Aj dnes poverčivosť vládne medzi ľuďmi: veštenie z pozostatkov po káve v šálke, konská podkova ako znak šťastia...

Zablokovaná vôľa. Omyly sú aj v mravnom živote. Každý hriech je omyl, lebo vedie na nesprávnu cestu. A správna cesta je tá, ktorá vedie k Bohu, a začína v evanjeliu.

Zablokovaná láska. Láska je často uzavretá pred chudobnými, ktorí potrebujú pomoc. Pred prenasledovanými, ktorí potrebujú ochranu. V našej blízkosti žije niekto ohovorený, osočovaný, prenasledovaný. Môžeme sa pridať k útočníkom, alebo sa postaviť na jeho ochranu. Vráťme sa k viere a náboženskej praxi, v Kristovej blízkosti ožijeme: Jemu „prinášali chorých a trápených nečistými duchmi a všetci sa uzdravovali“.

 Paul Claudel, francúzsky diplomat a významný spisovateľ, napísal vo svojom závete aj toto: „Ohlasujem všetkým, ktorí ma počujú, že Boh jestvuje a je silnejší od každého“. Claudel sa dožil obrátenia ako aj Peter, ktorého Ježiš jediným pohľadom vrátil na správnu cestu. Petrova viera, ktorá na čas bola blokovaná v nádvorí veľrady, vrátila sa vo väčšom jase, keď kajúce Petrove slzy očistili oči aby zreteľnejšie mohli pozerať k nebu.

Iba Kristus rozbíja blokádu.

Turzovka, Dom sv. Jozefa, 20.1.2018