Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

1 Sam 3, 1-10. 19-20, Mk 1, 29-39

História povolania Samuela, ktorú prináša dnešná perikopa, je časťou väčšieho celku (3, 1-21), ktorý je vlastne súdom nad Hélim a jeho domom, súdom veľmi tvrdým.

Niet divu, pretože je súdený ten, kto mal byť v Izraeli svetlom. Je to však nielen  príbeh straty, sklamania povolania, ale aj príbeh nového povolania. 

Ako v Starom, tak i v Novom zákona, a nakoniec i dnes, je štruktúra povolania rovnaká: človek je oslovený, vyzvaný k počúvaniu, službe, nasledovaniu, a ak odpovie kladne, začne sa rozvíjať životný príbeh, ktorý by si dotyčný sám nikdy nevymyslel.

V našom textu je niekoľko vecí, ktoré by sa nemali prehliadnuť. Héli, aj keď odsúdený a slabnúci ako fyzicky, tak duchovne, je predsa potrebný k tomu, aby Samuelovi vysvetlil jeho zážitok, aby mu povedal o Bohu, keď ho Samuel ešte nepoznal.

Božia voľba Samuela je zvláštna, je volený niekto, kto Boha ani nepoznal, jeho činnosť nemala na voľbu vplyv. Boh „prišiel, zastavil sa“. To znamená (s ohľadom na hebrejský text) zjavenie veľmi konkrétne, podobné, ako keby človeka navštívil druhý človek. A predsa to nie je drviaci zážitok, ktorý by Samuela zbavoval slobody: Boh je jasný, zrejmý, mocný, a predsa jemný.

Vidíme to i v evanjeliu (i tom dnešnom). Ježiš včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“

On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.

Neostal na mieste kde urobil množstvo zázrakov, aby tých ľudí úplne „spracoval“. Prišiel pozvať ľudí a potom to nechal na nich. Kde je Pán Ježiš „drviaci“, kde nenecháva slobodu? Pri vyháňaní zlých duchov. Tam totiž človek nie je slobodný, ale otrokom. A tých oslobodzuje silou.

Kresťanstva niet v jadre ničím iným, než slobodné nasledovaním Ježiša. Byť kresťanom začína tým, že človek nájde Ježiša ako Spasiteľa (záchrancu). Všetko ostatné (morálka, dejiny, etické hodnoty, liturgie atď.) k tomu síce patrí, ale bez tohoto základu kresťanstvom nie sú.

Ako sa človek učeníkom stáva?

Či ho niekto za Ježišom pošle, alebo sa o ňom dopočuje, alebo ho Ježiš sám vyhľadá (cez rôzne zážitky, skúsenosti, udalosti...), človek je oslovený a vyzvaný: Poď za mnou. A musí sa dát do pohybu, a to nielen fyzického. Ježiš nedáva seba a svoje posolstvo len ako prídavok k životu. Vedie človeka tam, kde nebol, uvádza ho do života, aký dosiaľ neviedol. Niet divu, že človek často váha, či sa má na takú cestu vydať.

Kresťan právom tuší, že mu Ježiš môže dát meno tak ako Petrovi, to znamená: nové poslanie. Že môže byť vytrhnutý z doterajších istôt, z pocitu, že sa vo sveta a v života vyzná sám najlepšie. Že by sa „na staré kolena“ napríklad musel učiť ináč žít - žít podľa Ježiša.

 Prvé stretnutie s Ježišom môže byť úplne náhodné alebo môže byť pre človeka nečakané a prekvapujúce. Ale nech už je to tak alebo onak, toto stretnutie otvára cestu k „väčším veciam“. V Ježišovi je totiž naozaj nový, živý „Jakubov rebrík“ - Ježiš sám spojuje alebo so zemou, ľudské a božské. A človek, ktorý sa stane jeho učeníkom, bude na tento rebrík nasmerovaný. Uvidí „anjelov zostupovať a vystupovať“ - zakúsi božské veci v ľudskom života a pozná, ako tieto „dva svety“, za sebe nezameniteľné, v Ježišovi pevne súvisia.

Učeníci si sami navzájom pomáhali k Ježišovi - jeden ukazoval cestu druhému, než sa i on s Ježišom stretol. Tak je to stále. Niekedy by sme radi niekoho k Ježišovi „pristrčili“. Môže sa to i vydariť. Ale rozhodujúce je, či Ježiš práve teraz tohoto človeka osloví (to nezáleží na nás!) a či mu tento oslovený kladne odpovie. Čo teda na nás záleží? Zrejme to, či ukážeme dotyčnému človeku pravdu, a to pravdu na svojom živote. Či totiž sme sa za Ježišom vydali, či sme sa stali jeho učeníkmi. Pokiaľ by sme boli len časťou prizerajúceho sa davu (hoci nadšene aplaudujúceho), ukazujeme niečo nedobré, ukazujeme nepravdu.

Výstižne to zaznelo i v medzispeve (40 žalm): Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, * preto som povedal: „Hľa, prichádzam.

Ježiš nechcel stúpencov, fanúšikov, ale nasledujúcich učeníkov. Pokiaľ teda ideme za Ježišom a s ním, potom ukazujeme, že životná cesta je takto skutočne možná. Že sa dá ísť cestou, na ktorej človek dáva prednosť pravde pred lžou,

Turzovka, 13.1.2016 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.