1 Jn 2, 12-17, Lk 2, 36-40
Včera sa ma jedna pani pýta: Ako je to s rovnosťou žien v Novom zákone? Lebo v Starom je to všelijako, len nie prijateľné!
Tak, to je obsiahla téma. A nie som na ňu kompetentný odpovedať. V súvislosti s dnešnými čítaniami predsa niečo.
Všimli ste si, že v prvom čítaní sa spomínajú deti, mládenci, otcovia a ženy nie.
Evanjelium spomína prorokyňu Annu, ktorá rovnako ako Simeon velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
Za zmienku stojí to, že Anna hovorila o ňom, čo sv. Pavol dosť striktne zakazuje. Učiť žene nedovoľujem, ani vládnuť nad mužom, ale nech je ticho. (1 Tim 2:12). Nejde iba o nejaké vyučovanie, kázanie. Dokonca píše: Ak sa chcú niečo naučiť, nech sa doma opýtajú svojich mužov, lebo sa nesluší, aby žena hovorila na zhromaždení (1 Kor 14:35).
Sv. Pavol bol rabín a oni to mali v tomto smere jasné. Žena bol a mimo.
Aký bol postoj Pána Ježiša?
Bez problémov dovoľuje žene trpiacej na krvotok dotknúť sa ho, a uzdravuje ju (Mt 9:22), (Mk 5:33), (Lk 8:43).
Po určitej skúške pochváli pohanskú ženu a uzdravuje jej dcéru. (Mt 15:22), (Mk 7:25)
Nemá problémy dať ženu do svojho podobenstva: "Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí." (Mt 13:33)
Dovolí žene slzami umývať nohy (Mt 26:6), (Mk 14:3) napriek pohoršeniu (Lk 7:39).
Sprevádzali ho aj niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov (Lk 8:2) a vypomáhali mu zo svojich prostriedkov (Lk 8:3).
Mal spriatelenú rodinu Marty a Márie (Lk 10:39).
Za zmienku a prečítanie stojí 4. hlava Jánovho evanjelia, kde Ježiš dlho komunikuje, na prekvapenie apoštolov a Samaritánov, so ženou.
Dôležitý je text 8. hlavy Jánovho evanjelia, kde Ježiš zachraňuje ženu cudzoložnicu.
Preto nečudo, že apoštoli jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi (Sk 1:14).
Ale aj Pavol so svojou rabínskou výchovou sa nevyhýbal ženskému svetu. Pri šírení evanjelia vo Filipách, ako spomína Lukáš, v sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme predpokladali, že sa tam modlia. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, čo sa tam zišli. (Sk 16:13)
Rovnako: Počúvala aj istá žena menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatiry, ktorá si ctila Boha. Pán jej otvoril srdce, aby pozorne sledovala, čo Pavol hovorí (Sk 16:14).
V Aténach niektorí muži sa pripojili k nemu a uverili. Medzi nimi aj Dionýz Areopagita, žena menom Damaris a iní s nimi (Sk 17:34).
Aj v inštrukciách pre manželov rovnako zaväzuje mužov i ženy: Muž nech plní povinnosť voči manželke a podobne aj manželka voči mužovi (1Kor 7:3).
A toto je dôležitý a málo interpretovaný text o vzájomnom obdarovaní sa: Žena nemá moc nad svojím telom, ale muž; podobne ani muž nemá moc nad svojím telom, ale žena (1Kor 7:4).
Rovnako berie ženu i muža v manželstvách s neveriacimi. Vari vieš, žena, či zachrániš muža? Alebo vieš, muž, či zachrániš ženu? (1Kor 7:16)
Za samozrejme považuje slobodné rozhodnutie vdovy: Žena je viazaná, dokiaľ jej muž žije. Keď jej muž zomrie, je slobodná, môže sa vydať, za koho chce, ale iba v Pánovi (1Kor 7:39).
Muža však považuje za hlavu rodiny: Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy muž a hlavou Krista Boh (1Kor 11:3).
Veľmi je kritizovaný text: Žena sa spasí sa rodením detí, ak vytrvajú vo viere a láske, v posväcovaní a v triezvosti (1Tim 2:15). Môže sa však brať ako vyznačenie pre ženu. Má dar dávať život.
Domnievam sa, že práve Cirkev uctením Panny Márie pomohla povzniesť ženu a zrovnoprávniť ju s mužom.
Turzovka, 2015