Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Ján sa narodil v mesiaci júni roku 1542 v mestečku Fontiveros v strednom Španielsku v chudobnej rodine.

Roku 1563 vstúpil do rehole karmelitánov. Na univerzite v Salámanke študoval filozofiu a teológiu a roku 1567 bol vysvätený za kňaza. V tom istom roku sa stretol so sv. Teréziou Ávilskou, ktorá zakladala v Španielsku kláštory reformovaných karmelitánok. Ján spolu s ňou začal zakladať kláštory reformovaných karmelitánov. Musel pritom veľa vytrpieť. Vo svojich dielach je jedinečným učiteľom mystiky a pôvodcom geniálnych náboženských básní. Zomrel 14. decembra v Ubede ako 49-ročný. Pápež Pius XI. ho roku 1926 vyhlásil za učiteľa Cirkvi.

SÚDENÍ BUDEME Z LÁSKY

Toto je svätec, o ktorom by sme mohli povedať:

— Chudák, nič sa mu v živote nedarilo!

Taký je na prvý pohľad jeho strastiplný život. A predsa vykonal viac ako mnohí slávni jeho vrstovníci spolu.

Od detstva bol polosirota. Hoci bol nadaný, matku pre chudobu ho dala na remeslo. «Smola» života začínali už tu. Ani na jedno remeslo sa nehodil. Mladík Ján si však nezúfal. Mal svoju tajnú lásku od detstva — bola to úcta k svätej Bohorodičke. Keď sa utiekal k nej, zabudol na tvrdosť života. Neskôr priznáva:

— Bola to svätá Bohorodička, ktorá ma priviedla pred oltár, ktorá ma urobila kňazom.

Ako učňa si ho raz všimol správca nemocnice. Jánovi povaha mu imponovala, a tak ho pozval ošetrovať chorých.

Konečne bol Ján na svojom mieste. Ani vlastná matka by sa tak neskláňala nad kolískou dieťaťa, ako sa Ján skláňal ku chorým.

Správca uvažoval, že Ján by sa hodil výborne za kňaza pre nemocnicu. Pomohol mu preto ku štúdiu.

Počas štúdia Ján vstúpil do kláštora ku karmelitánom. Tam študoval teológiu. Vysvätený bol ako 26-ročný roku 1568. Úcta k Bohorodičke ho sprevádzala po celý život.

V tej dobe svätá Terézia z Avily reformovala ženské karmelitské kláštory. Dostala cirkevné dovolenie založiť aj dva mužské kláštory. Prozreteľnosť ju priviedla do Mediny, kde žil veľmi skryto a kajúco brat Ján z Kríža. Svätica hneď vytušila v ňom najschopnejšieho spolupra­covníka pri zakladaní reformovaných kláštorov. Brat Ján, ktorý sa dovtedy volal «Ján od svätého Mateja», pridal sa k dielu svätej Terézie a začal sa nazývať «Ján z Kríža.» Prečo?

Dobre poznal evanjelium nášho Pána a jeho zásadu: — Úzkou cestou a tesnou bránou sa vchádza do Bo­žieho kráľovstva. Vyprosoval si od Pána trojakú milosť:

1) aby mohol pre Pána Boha čo najviac pracovať;

2) aby nezomrel ako predstavený;

3) aby v živote i pri smrti zakúsil mnoho krivdy a pohŕdania.

Tieto tri milosti dostali sa mu v plnej miere. Nereformovaní jeho spolubratia sa postavili proti nemu. Ob­žalovali ho, že ruší poriadok, je svätuškár a burič a že štve proti predstaveným, a preto ho treba odstrániť. Brat Ján z Kríža dostal sa do ťažkého väzenia, kde po deväť mesiacov mnoho trpel. Okrem toho každý piatok ho uviedli do refektára a tvrdo bičovali, že mu stopy po bičovaní ostali na dlhé roky. Po deviatich mesiacoch sa mu poda­rilo ujsť.

Svätý Ján z Kríža je majstrom duchovného životu ustavičného postupu na ceste ku spojeniu s Bohom, Túto mystickú cestu vyznačil aj vo svojich spisoch, ktoré patrili k základným pilierom mystickej teológie — ale sú aj skvostami klasickej španielskej literatúry. Sem patria jeho:

Výstup na horu Karmel,
Temná noc duše,
Duchovná pieseň a
Živý plameň lásky.

Tieto diela mali ohromný vplyv na vnútorný, mystický život Cirkvi. Pápež Pius XI. vyhlásil Jána r. 1926 za učí teľa Cirkvi («Doctor mysticus»).

Ku koncu života i bratia z reformovaných kláštorov sa postavili proti Jánovi. Ján, chorý a trpiaci odobral sa liečiť do kláštora v Ubede, kde predstaveným bol vyložený Jánov protivník. Tu Ján po tri mesiace trpel s trpezlivosťou, tichosťou a láskou. Dňa 14. decembra 1591 pobozkal svoj kríž a zosnul v Pánovi so slovami:

— Pane, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. Mal 49 rokov.

V jednom zo svojich spisov napísal: — Na konci života budete súdení z lásky!

Náplň jeho života bola láska k Ukrižovanému. Z lásky k nemu vedel milovať rovnako priateľov i nepriateľov Táto silná pravda: «Budete súdení z lásky» uchvátila aj malú Teréziu od Ježiška, ktorá chcela byť «srdcom Cir­kvi!»

Ján túto myšlienku rozviedol:

Keby sme si chceli všímať svojich blížnych, čo robia a ako, aj vtedy, keby sme žili medzi samými anjelmi, našli by sme na nich chyby.

Mnohé veci sa nám totiž zdajú byť chybné preto, že nepoznáme ich podstatu. Lótova žena sa obzrela len preto, že sa znepokojovala nad osudom sodomských obyvateľov. Bola strašne potrestaná. To je pre nás poučenie: keby sme žili medzi samými diablami nemáme sa obzerať po ich záležitostiach. Hľadieť si máme len toho, ako si zachovať dušu čistú a čo najoddanejšiu Bohu! Nech žijeme v rodine alebo v akejkoľvek spoločnosti, žime tak — pokiaľ ide o chyby druhých — ako by sme žili v dome iba sami. Tak si zachováme pokoj.

Súdení budeme z lásky!

Brat Ján z Kríža čo do lásky bol veľmi reálny. Tá naj­krajšia jeho realita je v tom, že vedel prežiť život medzi osobnými protivníkmi ako medzi baránkami. Miloval!

Kde sa to naučil?

Kríž Spasiteľov a presvätá Bohorodička naučili ho, ako sa odpútať od všetkého, najmä od svojho «ja» a milovať tak, ako miloval Ježiš:

— Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia!

Dokázal všetkých « vyhovoriť », ospravedlniť!

ROZHODNUTIE

Súdení budeme z lásky! Pri svojich stykoch s blížnymi často si to pripomeniem.

Miriam Liptovská, Celý rok so svätými