Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Iz 40, 25-31, Mt 11, 28-30

Keď som pôsobil v Banskej Bystrici pri jednej príležitosti mi veľmi vážne – ako som zistil zdanlivo - páter Aurel, tamojší dekan, hovorí:

Viem, že máš nejaké tie schopnosti a dary, ale v pokore sa mi nevyrovnáš. V nej som tu v meste jednotka. Dobre sme sa tomu zasmiali.

Keď odišiel z Banskej Bystrice (po čase už aj z tohto sveta), som sa jednotkou stal ja a v spoločenstve pracujúcich som to zahral na nich. Oni mi to potom občas, keď sa hovorilo o pokore vrátili: Hrtús, je jednotka v pokore, alebo: Viete kto je v meste jednotkou pokory?

Stretli ste sa s podobnou seba chválou v reálite? Veru, áno. Napríklad keď sa jedno rádio začalo chváliť, že je najlepšie, vtedy sme  sa nad tým pozastavili. Teraz je to bežné. Zaznieva aj v iných oblastiach: Sme najlepší na trhu, máme najlepší tovar, sme najlepšia strana, sme najlepší národ, som najlepší rozdrvím súpera (boxeristi)...  Same chvály na seba.   

Podobne vychvaľovanie sme počuli v prvom čítaní: Komuže ma prirovnáte, aby som mu bol podobný? Prorok to hovorí v mene Svätého – teda najvyššieho a jediného Boha.

Podobne zaznelo v evanjeliu: ...učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom...

Svätá Terézia Avilská povedala: Pokora je pravda. Ak prorok  hovorí o Bohu, že mu nik nie je podobný, tak je to pravda. Ak Pán Ježiš povedal: Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, tak preto, že je to pravda, lebo kto sa tak znížil ako on a kto bol pri útokoch na svoju osobu a v utrpení taký tichý ako on?! Povedal to nie na vystatovanie, ale pre nás, naše dobro. Preto nezabúdajme na dodatok: a nájdete odpočinok pre svoju dušu.  V akom zmysle nájdeme odpočinok? Ak budeme pokorní, teda pravdiví, nebudeme sa hrať sa na niekoho a niečo.

Ilustrujem:

Najlepšie vidno charakter na športe. Tam spoznáte povahu za hodinu viac, ako za rok bežného stretávania. Chodím pravidelne s chlapcami a mládežou na florbal. Jeden tak chce vyhrať a tak dávať góly, že sa až trasie, nikomu neprihrá, len sám chce vyniknúť. Iný napríklad šiel úplne sám na prázdnu bránu, ale tak veľmi chcel, že padol. Niekto doniesol pre nich cukríky. Kázal som každému podeliť. Keď som sa nepozeral vrhli sa na ne, ako keby ich v živote nevideli...

Vidno to aj u dospelých. V kostole niekto nepôjde za svet čítať, lebo má trému. Hovorievam, pokorný nemá trému. Možno je to prehnané, ale viete si predstaviť sv. Františka z Assisi, že by mal trému. Nebál sa hovoriť ani pred pápežom. Nešlo mu o jeho slávu, ale o evanjelium. Teda, prečo by mal mať trému!

Niekto zas naopak, tlačí sa do prednášania textov, aby sa realizoval a uzurpuje si to pre seba. Vytlačí všetkých ako kukučka v hniezde.

Takto nezažijem pokoj!

Kedy zažijem, Pánom sľúbený, pokoj a odpočinok pre dušu? Ak robím to čo odo mňa očakáva Boh a tým je to dobré pre ľudí okolo. K tomu mi dáva Boh schopnosti a dary. Tu platí to známe od Terezky Ježišovej: Kvet na lúke nemôže povedať, že je škaredý, lebo by urazil Tvorcu. Mám dary, mám schopnosti, Stvoriteľ mi ich dal a preto sa nemám vystatovať, ale dávať ich skromne a ochotne do služieb.

Sv. Pavol (1Kor 4,7):  Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?

 Turzovka, 13.12.2017