Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Narodil sa okolo roku 1474 z domorodého indiánskeho kmeňa na území dnešného Mexika.

Na vrchu Tepeyac, v blízkosti hlavného mesta Mexika, sa mu zjavila Božia Matka a skrze neho, muža obdareného čistou vierou, pokorou a horlivosťou, dosiahla, aby sa na tom mieste postavil kostol k úcte Panny Márie Guadalupskej, v ktorom v roku 1548 spočinul v Pánovi.

V Guadalupe (Mexiko) je obraz Panny Márie, ktorý nenamaľovala ľudská ruka, ale vznikol mimozemským pôsobením v decembri roku 1531.

Prvého mexického biskupa, fran­tiškána Fray Jána de Zummáraga, ktorý viedol katolícke misie medzí Indiánmi Aztékmi navštívil pokrstený domorodec Ján Didaka. Ten biskupovi povedal, že sa mu viac ráz zjavila Nebeská matka a poprosila ho, aby odovzdal odkaz, kto­rý je zároveň prianím. Na pahorku Tepeyac má byť postavená kaplnka. Biskup však Jánovi neveril. Chcel taký dôkaz, ktorý by zjavenia Panny potvrdil.

Keď sa Ján Didaka opäť stretol s Má­riou na zvyčajnom mieste, vyžaloval sa jej: - Presvätá Panna, otec biskup mi nechce veriť, žiada dôkaz. Panna odpovedala: - Chod zajtra na vŕšok Tepeyac a biskupovi zanes kvety, ktoré tam nájdeš!

Na druhý deň, už zavčas rána, vybral sa Didaka na vŕšok. Medzi skalami, kde takmer nikdy nič nevyrástlo, uvidel pre neho neznáme kvety. Bolí to nádherné červené kastílske ruže. Nesmierne prekvapený, veď navyše bol december a teplota v tú noc klesla pod bod mrazu, natrhal z nich veľkú kyticu a vložil ju do zástery, ktorú domorodci nosia vpredu a nazývajú tilma. Potom sa ponáhľal do biskupského sídla, kde pred biskupom i ďalšími prítomnými ľuďmi zásteru roztvoril. Krásne červené ruže sa rozsypali po zemí a prítomní vykríkli od prekvapenia. Úžas sa však ešte zmnohonásobil vo chvíli, keď biskup zbadal na tilme obraz mladej devy, oblečenej tak, ako sa zvykli obliekať princezné. Deva má na sebe šaty červenej farby a modro zelenkastý plášť posiaty hviezdami.

Pri pohľade na tú nevšednú krásu padli všetci na kolená. Biskup nariadil na určenom mieste posta­viť kaplnku na počesť Matky Božej. V nej sa počas siedmich rokov dalo pokrstiť osem miliónov domorodcov. Hoci dovtedy žili v mnohoženstve, od tých čias si volili iba jednu legitímnu manželku.

Prvých sto rokov bol obraz Naša milá Pani z Guadalupy vystavený bez ochrany pred škodlivým vplyvom počasia aj množstva ľudí, ktorí sa ho dotýkali či už ústami, ružencami ale­bo ďalšími svätými predmetmi, a na­priek tomu sa nerozpadol. Pritom zástera tilma utkaná z vlákien rastliny agávy má životnosť najviac dvadsať rokov. Obraz zasklili a dali mu skvostný rám až v roku 1647. Roku 1921 položil neznámy tero­rista na oltár bombu ukrytú v kve­toch. Výbuch však zničil úplne iný obraz, čiastočne oltár, rozbil všet­ky okná, no posvätný obraz ostal absolútne neporušený.

O päťdesiat rokov neskôr techni­ci čistili jeho strieborný rám a ne­šťastnou náhodou prevrhli fľašu s kyselinou dusičnou. Pár kvapiek kvaplo aj na obraz. Napriek tomu sa maľba nerozleptala! Ostali na nej stopy iba akoby od vody. No aj tie po krátkom čase vyprchali bez stopy.

Obraz má výšku 142 centimetrov. Panna s vlasmi rozdelenými upro­stred, stojaca na Mesiaci a podopieraná anjelom s krídlami, je vysoká 122 centimetrov. Okolo jej tela vyža­rujú lúče.

V poslednom období obraz dô­kladne skúmali mnohí odborníci. Na­príklad aj nositeľ Nobelovej ceny za chémiu Richard Khun, Dr. Calagana a prof. Juda B. Smith, členovia ve­deckej skupiny laboratórií NASA ho skúmali presvietením rôznymi lúčmi.

Výsledky výskumov zhrnul v člán­ku profesor Torcusto Luce de Tena. člen Kráľovskej španielskej akadé­mie vied takto:

Podkladom obrazu je nepreparovaná látka, utkaná z vlákien agávy. Udržanie kvality látky a farieb na nej taký dlhý čas je nevysvetliteľné. Na látke nie sú po presvietení zistené ni­jaké náčrty, aké si zvyknú robiť aj slávni maliari. Nedajú sa zistiť ani ni­jaké ťahy štetcom. Obraz je vytvo­rený akoby jedným ťahom, bez váha­nia a opráv. Použitá technika nanáša­nia farieb je v dejinách maliarstva ne­známa, nedá sa vôbec napodobniť a pôvod farieb zistiť. Farby na obraze totiž nie sú rastlinného, živočíšneho ani nerastného pôvodu. Obraz akoby od seba odpudzoval prach i hmyz a hoci okolie baziliky je prímorské, plné soľných výparov, ani tie ho ne­poškodzujú. Hviezdy na plášti Panny sú usporiadané v takej hviezdnej konštelácii, akú vidieť nad Mexikom za jasných nocí.

Známy očný špecialista de Tria Lauoignet preskúmal silným oftalmoskopom oko portrétu, a to, čo zistil, ho nesmieme prekvapilo. V zreničke oka uvidel ľudskú postavu!

Ešte bližším výskumom potom od­borníci poverili Ing. Tonsmanna. Do­stal k dispozícii techniku používa­nú na štúdium fotografií urobe­ných z umelých družíc. Digitalizáciou bola fotografia obrazu rozdelená na plôšky jedného milimetra štvor­cového a tie sa potom skúmali pod 2 500-násobným zväčšením. Ing. Tonsmanovi, ale aj ďalším prítomným sa naskytol nevšedný výjav.

Na zreničke Panny Márie je sediaci Indián s dlhými vlasmi. Vedľa neho sedí holohlavý starší človek s bielou bradou, rovným orlím nosom a z oka mu padá slza. V tejto postave mnohí identifikovali španielskeho biskupa. Pri ňom vidieť mladšieho muža, prav­depodobne Jána Gonzalesa, bisku­povho tlmočníka a sekretára. Upro­stred, otočený k biskupovi, sa nachá­dza človek v mužnom veku, s bradou, fúzami, veľkým nosom a privretými očami. Na hlave má kapucňu. Je to Indián Ján Didaka vo chvíli, keď otváral svoju tilmu, z ktorej vypadli na zem červené ruže. V oku Panny je však aj černoška s kučeravými vlasmi (asi služobná), muž a žena, niekoľko detí s nakrátko ostrihanými vlasmi a niekoľko osôb v habitoch. (Zo štúdie testamentu biskupa Zummaraga vyplynulo, že pred smrťou udelil milosť čiernej otrokyni).

Podľa úsudku odborníkov je táto miniatúrna maľba v zreničke úplne nevysvetliteľná. Takú miniatúru totiž nedokáže na tomto svete namaľovať nijaký človek.

V pôvodnej reči, akou rozprával Indián Ján Didaka, sa Guadalupe vy­slovovalo Guatlaxupeh. Keďže pre Španielov bolo ťažko vysloviteľné, skrátili ho na Guadalupe. Význam tohto názvu je nasledovný: Tá, ktorá šliape po hadovi.

Roku 1976, keď už začala byť bazilika pre svoj dlhý vek nebez­pečná, postavili mexickí veriaci no­vú skvostnú baziliku. Je to jeden z najväčších chrámov sveta. Na jeho čelnej stene tróni zázračný obraz. Svätyňou prechádzajú pútnici z celé­ho sveta. Za rok vyše dvanásť miliónov (v Lurdoch je to päť miliónov). Baziliku navštívil aj americký prezident J. F. Kennedy a francúzsky prezident Ch. De . Gaulle. Zastavil sa v nej aj Ján Pavol II. na svojej ceste do Mexika a uctil si obraz Panny Márie Guadalupskej.

Zdroj. (Ne)uveriteľné Tá ktorá šliape po hadovi VIERA VIČANOVÁ, Život 52/95




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.