Iz 25, 6-10 a, Mt 15, 29-37
Istý filozofický systém, takzvaný deizmus tvrdí, že Boh potom ako stvoril svet, odišiel od nás, a nechal sveta i človeka samého.
To by bola pre svet i človeka katastrofa.
Našťastie, v adventnej výzve pred otčenášom počúvame, že Boh svet neopustil, ale: Boh tak miloval svet, že poslal svojho Jednorodeného Syna... Dnešné Evanjelium hovorí, že k tomuto Božiemu Synovi Ježišovi prichádzali veľké zástupy ľudí. Kládli mu k nohám mrzákov, slepých, nemých a on ich uzdravoval. Keď videli Ježiša ako pomohol telu, ale aj duši človeka, velebili Boha. Tri dni im nechýbalo jedlo, tak silno ich oslovilo Kristovo učenie a zázraky. Kristovi prišlo ľúto zástupu. Chce sa postarať o týchto ľudí, ale učeníci pochybujú, kde zobrať chleba pre toľkých. Ježiš rozkáže usadiť zástup. Berie chlieb a ryby, vzdáva vďaky, láme a dáva učeníkom a tí rozdávajú zástupu. Všetci sa nasýtia. Vidíme tu starostlivosť Boha o človeka.
Čo chce Pán týmto Evanjeliom povedať?
Minule som čítal o zaujímavej komunikácie dvoch ľudí - otca so synom v električke. Dialogizovali pomocou giest, znakov. Syn bol totiž hluchonemý. Keď prestali, niekto oslovil otca, ktorý povedal, že sa dal študovať posunkovú reč, aby porozumel synovi. Nebolo to ľahké, ale túžba dorozumieť sa so synom a jeho radosť z toho ho v tom stále posilňovala. Teraz sa už vraj dohovoria o bežných veciach.
- A čo, keď mu chcete niečo vysvetliť, dajakú situáciu, prípadne rozvinúť nejakú komplikovanú myšlienku?- pýtal sa ho.
- To sú hranice, ktoré ešte nie sme schopní prekročiť. Azda neskôr. Ktovie, museli by sme azda veľa študovať.
Potom chvíľu ticho stáli, pozerajúc von oknom.
- Pre mňa je tento váš prípad podobenstvom. Prehodil ten muž s dôrazom.
- Podobenstvom? Začudoval sa otec.
- Podobenstvom toho, čo nazývame biblickým zjavením.
Nechápal, preto sa rozhovoril: Boh podobne, ako vy z lásky k svojmu dieťaťu nechcel nechať ľudí v izolácii, ľudsky povedané, hľadal komunikácie s nimi. Prispôsobil sa nášmu chápaniu a vyjadrovaniu sa, aby sa mohol s nami dorozumieť a vyjadriť nám, kto asi je a kto my, v čom pozostáva jeho bytie a v čom naše, aký vzťah má k nám a o aké vzťahy ide z našej strany... Ale naša reč je pre duchovné skutočnosti- t.j. pre jeho svet- taká nesúca, ako znaky hluchonemých pre vyššiu matematiku, alebo filozofickú diskusiu. Boh musel preto používať najrozličnejšie typy dorozumievacích prostriedkov, a to symboly, podobenstvá, znaky, zázraky, sny a podobne.
Boh je prítomný v našom živote. Zaujímame ho, lebo On je náš nebeský Otec. Aj dnes je Kristus taký, akého nám ho ukazuje dnešná časť z evanjelia, všemohúci a starostlivý o všetko, čo potrebujeme. Boh skrze Krista nám vždy dosvedčuje, že nás miluje nadovšetko. Nech sme otvorení aj na tie najmenšie zázraky, aby sme vždy cítili tú pravú ochranu, s ktorou sme objatí v každom okamihu nášho života.
Brezno, 02- decembra- 2009, diakon Ján Zsoka.