Narodil sa v Nemecku v Lauingene nad Dunajom okolo roku 1206.
Študoval v Padove a v Paríži. Vstúpil do rehole dominikánov a bol na mnohých miestach vynikajúcim učiteľom. Keď ho vysvätili za reznianskeho biskupa, vytrvalo sa usiloval upevňovať pokoj medzi národmi a mestami. Napísal veľa vzácnych diel na osoh posvätných i prírodných vied.
Zomrel v Kolíne nad Rýnom roku 1280.
Z Komentára svätého biskupa Alberta Veľkého k Lukášovmu evanjeliu
„Toto robte na moju pamiatku.“ (Lk 22,19) Treba si tu všimnúť dve veci. Prvou je príkaz sláviť túto sviatosť, ktorý vyjadruje slovami: „Toto robte.“ Druhou je, že tu ide o pamiatku Pána, ktorý ide za nás na smrť.
Teda hovorí: „Toto robte.“ Veď nemožno prikázať nič užitočnejšie; nič lahodnejšie, nič hojivejšie, nič milšie, nič podobnejšie večnému životu nemohol prikázať. A teraz si to jednotlivo rozoberieme.
Eucharistia je užitočná na odpustenie hriechov a najužitočnejšia v živote na dosiahnutie plnej milosti. „On, totiž Otec duchov, karhá nás kvôli tomu, čo je užitočné, aby sme mali účasť na jeho svätosti.“ (Hebr 12,10) Ale účasť na jeho svätosti je v účasti na jeho obete, čiže keď sa vo sviatosti obetoval za nás Otcovi, obetoval sa aj nám na úžitok. „Pre nich sa ja sám posväcujem.“ (Jn 17,19) „Kristus, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.“ (Hebr 9,14)
Ani nemôžeme robiť nič lahodnejšie. Veď čo je lahodnejšie ako to, v čom nám Boh ukazuje celú svoju lahodnosť? „Z neba si im dal hotový chlieb bez práce, ktorý mal v sebe všetku slasť a uspokojil každú chuť. Lebo tvoj dar vyjadroval tvoju nežnú lásku k deťom; prispôsoboval sa chuti každého a premieňal sa na to, čo kto chcel.“ (Múd 16,20-21)
Ani nemohol prikázať nič hojivejšie. Veď táto sviatosť je ovocím Stromu života a keď ho niekto prijíma s nábožnou a úprimnou vierou, neokúsi smrť naveky (porov. Jn 8,52). „Je stromom života pre tých, čo po nej siahnu, a blahoslavený je ten, kto sa jej drží.“ (Prís 3,18 [Vg.]) „Ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.“ (Jn 6,57)
Nemohol prikázať nič milšie, lebo táto sviatosť spôsobuje lásku a jednotu. Veď najväčším prejavom lásky je dať seba samého za pokrm. „Či nepovedali ľudia z môjho stanu: Kto nám dá z jeho mäsa, aby sme sa nasýtili?“ (Jób 31,31) Ako keby povedal: Tak som ich miloval a oni mňa, že som túžil byť v ich vnútri, a oni mňa tak prijať, aby sa vtelili do mňa a stali sa mojimi údmi. Lebo vnútornejšie a prirodzenejšie sa ani nemohli spojiť so mnou a ja s nimi.
A ani nemohol prikázať nič podobnejšie večnému životu. Lebo trvanie večného života spočíva v tom, že Boh vo svojej dobrote vlieva seba samého do tých, čo žijú v blaženosti.
Modlime sa.
Bože, prameň všetkej múdrosti, svätého biskupa Alberta si vyznačil tým, že ľudskú vedu uviedol do súladu so zjavenou pravdou; dopraj nám kráčať v šľapajach tohto učiteľa, aby nám pokrok vo vede pomáhal lepšie poznávať a vrúcnejšie milovať teba. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.