Múd 1, 1-7, Lk 17, 1-6
V breznianskej farnosti som mával katechézy pre dospelých.
Vytvorilo sa pri tom celkom pekné spoločenstvo. Pri prvom stretnutí po Veľkej noci viacerí spontánne hovorili aké pekné sviatky v kostole prežili. Samozrejme bol som zvedavý prečo. Ich odpoveď: Bolo vidno pri tých bohoslužbách, že si vy kňazi rozumiete a ste pekné spoločenstvo. Boli sme tam štyria (aj jeden dôchodca). Skutočne sme si rozumeli vo farnosti, ale aj v dekanáte. Stretávali sme sa minimálne týždenne a keď sme sa z dekanátu (16 kňazov) po zmene hraníc diecéz rozišli, vždy konštatujeme: Chýba nám to spoločenstvo.
Pri oslave menín vášho pána farára sme sa tu zišli, aby sme vytvorili spoločenstvo. Váš pán farár bol mojim prvým kaplánom a aj keď sa vtedy iba vytváral spomínaný dekanát, veľmi dobre sme si rozumeli.
Rovnako si na vášho pána farára dobre spomínam počas môjho účinkovania v Detve, kde mi ako mladík, potom ako bohoslovec miništroval. Mám šťastie na dobré spoločenstva, lebo aj tam sme mali iba dobré vzťahy na fare (boli sme tam traja), ale i v spoločenstve mladých okolo kostola. Veď okrem Martina – vášho pána farára, tam boli ešte dvaja bohoslovci.
Domnievam sa, bratia a sestry, že každého z vás teší, ak vytvárate pekné spoločenstva v rodine, v širšej rodine – vo farnosti, na pracovisku.
Ako som už povedal, mal som šťastie na dobré, priam nádherné spoločenstva. A nie je to len spomienkový optimizmus!
Nie všetci máte také šťastie a nie vždy. Čo s tým? Mali by sme sa o to enormne usilovať! Čo ak to nejde? Čo ak sa do nášho život zapletie pohoršenie o ktorom hovoril Pán Ježiš v evanjeliu? Snažiť sa o to aj za najväčšiu cenu, aby o nás Pán nepovedal: beda tomu, skrze koho prichádzajú!
Ak pochádzajú od iného, keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: ‚Ľutujem,‘ odpusť mu!“
Odpúšťanie je náročné! Preto apoštoli prosia Pána Ježiša: „Daj nám väčšiu vieru!“ Odpustenie je totiž možné iba vo viere. Nik totiž z učiteľov, vodcov, prorokov, učencov nepovedal a nežiadal ako Pán Ježiš: Odpusť, miluj aj svojho nepriateľa.
Pekne to vyjadril Tomáš Morus: Odpúšťam všetkým! Aj tým, ktorí ma dostali do väzenia a musím pre nich tu trpieť a umrieť. Je totiž možne, že svoj čin oľutujú. Dostanú sa potom do Božieho kráľovstvá. A ako by sme tam mohli byť šťastní, keby som im neodpustil! Ak neoľutujú a budú večne trpieť, aký by som bol bezcitný, žeby som neodpustil týmto chudákom!
Možno máte okolo seba tých, ktorí spôsobujú pohoršenia. Možno nezažili nejaké pekné spoločenstvo v rodine, vo farnosti, spoločnosti. Sú chudáci, utrápení životom. Veľmi trpia. Majme s nimi súcit a odpusťme im.
Svätý Anton, 13.11.2017