Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Lk 13, 18- 21

Veľmi dobre vieme, že všetky naše plány, každé naše úmysly sa uskutočňujú krok za krokom.

Musíme veľa pracovať, aby sme sa dostali ku konečnému výsledku.

V dnešnom evanjeliu sme počuli od Ježiša krásne prirovnanie o tom, aké je Božie kráľovstvo. Prirovnal ho k horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Z toho zrnka vyrástol obrovský strom, kde mohli nájsť domov aj nebeské vtáky.

Horčičné semeno patrí medzi najmenšie semená v našom svete. Náš Pán nás chce týmto podobenstvom naučiť, aby sme naše skutky robili s úmyslom, že z toho môže vzniknúť to najlepšie, to najkrajšie. K tomu je potrebné aj to, aby sme robili čo najviac. Ako aj človek z podobenstva zasial do svojej záhrady zrnko, tak aj my musíme dať svoje srdce nášmu Bohu na 100%. Musíme dať všetko, aby On mohol urobiť zázrak v našom živote. Ak to urobíme vedome, nedostaneme sa do takej situácii, ako priatelia v nasledujúcom príbehu.

Dvaja priatelia chodievali spoločne na dovolenku k jazeru. Boli ubytovaní v stanovom tábore. Na obedy a večere sa na člnoch plavili na druhú stranu jazera. Raz sa zdržali a vracali sa v dobrej nálade. Neskoro večer nasadli do svojho člna a opreli sa o veslá. Dlho zaberali a pritom si rozprávali rôzne témy. Keď hodnú chvíľu zaberali a nevideli druhý breh, začali sa pozerať okolo seba. Zistili, že sú ešte stále pri brehu reštaurácie. Boli priviazaní hrubým lanom k brehu.

Tento príbeh nás chce upriamiť na všetky naše duchovné obnovy, aktivity. Veslujeme, veslujeme a čln nášho života sa nehýbe. Zdvojnásobíme a zmnohonásobíme sily a stále nič. Prečo? Možno preto, že sme sa zabudli pozrieť za seba. Namáhať sa je dobre, ale vedieť, či sa nenamáhame nadarmo je potrebnejšie.

Musíme si nutne položiť otázku, či sme to zrnko vôbec zasiali, či o Božie kráľovstvo stojíme. Možno ho držíme v rukách a preto nemôže narásť strom. Ak staviame na dobrých skutkoch a láske k blížnemu, neveslujeme nadarmo.

V úvode som povedal, že uskutočňovať plány nám ide pomaly, inokedy nemáme ani chuť, predsa sa nevzdávame; máme motiváciu – budovať Božie kráľovstvo, a nie sme v tom sami, Ježiš nám pomáha.

Drahí Bratia a Sestry! Cieľ máme pred sebou, a to je nebeské kráľovstvo. Usilujme sa o to, aby sme deň čo deň dali všetko Bohu, aj tie najmenšie skutky, aby on mohol urobiť zázrak, a tak sme s ním kráčali do nebeskej vlasti.

Brezno, 27- októbra- 2009. Diakon J.Z.