Rim 7, 18-25a, Lk 12, 54-59I
Možno si pamätáte zo školských lavíc, že tí čo nevynikali v učení, „vynikali“ vo vyrušovaní a v lotrovinách.
Je to prirodzené. Každé dieťa chce byť v centre pozornosti a keď nie v dobrom, aspoň v zlom.
Je to aj v nás dospelých? Asi. Kto chce byť osamotený, „stratený“, nič neznamenajúci...? Asi nik. U dospelých to nie je také vypuklé, alebo je?
Muž, ktorý „nemá slovo“ v rodine, nachádza si ho v krčme. Tam sa môže vyhovoriť, tam je pred kamarátmi – ak im zaplatí – hrdina. Alebo si nájde niekoho, kto ho ocení. Tam sa dobre cíti, tam nachádza sebarealizáciu. Vznikne manželský trojuholník. Môže byť aj v práci, kde sa realizuje.
Žena, ktorá nenájde pochvalu, ocenenie v rodine, muž nie je k nej galantný, nájde si rytiera. Ak nechce opustiť deti, ostane v rodine, ale je tam nervózna, škriepna, bolí ju hlava, je nepokojná... A vznikne trojuholník, podobný, vyššie popísanému.
Platí to i pre osamotených, ktorí sa buď utiahnu do seba a utiekajú sa k čudáctvu, alebo nachádzajú realizáciu v klebetách a intrigám aby vynikli.
Kde sa to tu zobralo? Sv. Pavol sa nám dnes vyznal: Bratia, viem, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie.
Toto ešte neodpovedalo na nastolenú otázku. Konštatuje to, čo som vyššie povedal. Pomaly prechádza k odpovedi: Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. No ak robím to, čo nechcem, už to nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. Hovorí o tom, že v ňom – ako aj v nás – sídli hriech.
Prichádza k tomu, čo voláme dedičný hriech, alebo dedičné zaťaženie. Pavla to tak morí, že volá: Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohoto tela smrti? Prichádza k riešeniu, keď ďalej píše: Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána!
Ďalej píše: Teraz teda už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi; veď zákon Ducha, ktorý dáva život v Ježišovi Kristovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti.
Máme riešenie.
Prvé je často a úprimne volať ako v refréne medzi čítaniami: Daj mi poznať, Pane, tvoju spravodlivosť. Pozor, nie moju. Poznať Božiu spravodlivosť a tú nasledovať!
Druhé je pripomínať si slova dnešného evanjelia: Ježiš povedal zástupom: Pokrytci, vzhľad zeme a neba viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé? Vlastne je to podobné prvému.
Čo je spravodlivé, spravodlivosť? Podľa Tomáša Akvinského, každému dať čo mu patrí. Dávať Bohu, čo je Božie – nedeľné evanjelium. A dávať ľuďom čo im patrí. Úctu, vďaku, lásku.
A čo ostane nám? O to sa nebojme. My si toho vyberáme až príliš veľa, na seba nezabúdame. Naopak je potrebné potláčať naše „ja“, ktoré sa stále neodbytne hlasí. Pripomeňme si, ako to povedal sv. Pavol: Vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.
Ako sa to pýtal sv. Pavol: Kto ma vyslobodí z tohoto tela smrti? Vieme, že je to Pán, ktorý nám pomôže dostať sa z nášho infantilného „ja“, o ktorom sme hovorili v úvode.
Turzovka, 27.10.2017