Sv. Maurus (Maur) pochádzal pravdepodobne z Uhorska a údajne zo šľachtického rodu.

Veľmi mladý vstúpil do benediktínskej rehole v známom kláštore Pannonhalma (v severnom Maďarsku). Tam mal možnosť stretnúť svätého pustovníka Svorada-Andreja a jeho mladšieho spoločníka Benedikta. Od tohto sa dozvedel podrobnosti zo života sv. Svorada, ktoré neskôr zachytil v písanom životopise.

Maurus vynikal nábožnosťou. Preto si ho ctil uhorský kráľ Štefan a jeho syn Imrich. V r. 1030 sa stal opátom pannonhalmského kláštora a r. 1036 biskupom v Päťkostolí (Pécs). Pri následníckych bojoch a v pohanskom povstaní, keď zabili aj niektorých biskupov, Maurus ostal nažive. V r. 1055 sa zúčastnil na zakladaní známeho benediktínskeho kláštora v Tihany. Zachoval sa jeho podpis na zakladajúcej listine uhorského kráľa Ondreja I.

V r. 1064 ho navštívil údelný nitriansky knieža Gejza a požiadal ho, aby ako žijúci svedok napísal životopisy svätých pustovníkov Svorada-Andreja a Benedikta. Pri tejto príležitosti Maurus daroval Gejzovi kus kajúcnickej reťaze sv. Svorada, ktorú mu daroval zoborský opát Filip.

Biskup Maurus zomrel okolo r. 1070. Jeho úcta bola cirkevne schválená r. 1848. V päťkostolskom biskupstve sa jeho sviatok slávi 25. októbra, kým v benediktínskych zoznamoch svätých je zaradený na 4. decembra.

Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995