Zo skúseností vieme, že až keď niečo alebo niekoho stratíme, uvedomíme si naliehavo hodnotu toho, čo sme stratili.
Nespočetne krát ako samozrejme siahneme po kľúčoch a zamrazí nás, ak ich nemáme na obvyklom mieste. Tí, čo sa rozlúčili s najbližšími, vedia precítiť, čo pre nich znamenali. Možno ešte bolestnejšie je keď nás niekto sklame a opustí. Ak zomrie, je to bôľ, nemohol za to. Ak nás opustí, je to väčší bôľ, lebo nás sklamal, zradil a nechal tak.
Dar zdravia vieme oceniť najlepšie vtedy, ak ho strácame. Čo znamená pre nás "obyčajný" prst, uvedomíme si vtedy, ak ho máme poranený, obviazaný a nemôžeme ho používať.
Môžem teda povedať, že človek nerád stráca a možno preto aj nerád dáva. V dávaní vidí strácanie.
Dnešnú duchovnú obnovu som nadpísal: "Bohatý obohacuje". Teda, že máme obohacovať – dávať.
Len vtedy môžeme niekomu niečo dať, keď niečo vlastníme. Matúš, dnešný oslávenec, mohol urobiť hostinu, len preto, lebo mal za čo. Darovaním však niečo strácame. Ak máš 10 € a dáš ich niekomu, stratíš ich. To znamená – z pohľadu dnešnej témy – ak chceme obohatiť niekoho, musíme sa ochudobniť. A už ten pojem „ochudobniť sa“, nám je nesympatický.
Tu sme v paradoxnej situácii. Myslíme, že sa potrebujeme ochudobniť, aby sme niekoho obohatili. Nemali by sme ísť skôr pozitívnou cestou? Ako Matúš. Opustil všetko (výnosné zamestnanie, kolegov, bohatstvo...) a bol šťastný – veď urobil ešte aj hostinu. A nebol to kar!
Niečo nám tu nesedí. Hovoril som ak dáš 10 €, ochudobníš sa. Skúsme preto miesto peňazí dosadiť: radu, vedomosť, či prejav lásky. Ak niekomu poradíte nájsť cestu, dáte im svoju vedomosť (učíte tu detí), prejavíte láskavosť, stratili ste? Nie! Naďalej poznáš tu cestu, naďalej máš tu vedomosť, naďalej máš v srdci lásku. V poslednom prípade ti láska v srdci ešte rastie.
Naraz sme pri inej zákonitosti: Dávaš a máš viac! Obohacuješ sa!
Preto sú takí ľudia, rovnako ako apoštol Matúš, ktorí vidia ako je nádherne žiť v láske s Bohom a preto sa boja jeho straty. Matúš radšej stratil majetok, postavenie a dokonca aj život! Našiel bohatstvo (Ježiša) a delí sa aj s nami. Tým, že napísal evanjelium, stratil niečo? Vôbec nič! Písaním sa obohacoval, lebo sa rozpamätával na tie nádherné chvíle s Ježišom a obohatil milióny ľudí! Bez neho by sme nemali neprekonateľné podobenstva, ktoré z evanjelistov iba on zachytil.
Motivácia pre nás:
Sú ľudia, ktorí si vážia svoje zdravie a ochraňujú ho. Sú takí, čo milujú a vážia si blízkych počas ich života, tešia sa, že ich majú. Ale oboje stratia.
Sú v Cirkvi ľudia, ktorí žijú horlivejšie preto, lebo zažili, čo to znamená žiť bez Boha a s Bohom. Sú takí, ktorí vidia, ako je nádherne žiť v láske s Bohom, a preto sa boja jeho straty. Žiť so Stvoriteľom a podľa neho je samozrejmé a človeku psychologicky blízke. Veď kto by opúšťal lásku, ktorá ho potešuje a je preňho zdrojom životnej sily! Skôr sa bojí stratiť ju. A Boh je pôvodca lásky, ba Láska sama. Kresťan, ktorý pociťuje Božiu prítomnosť a prežíva vzťah k Bohu v láske, sa prirodzene stáva svedkom lásky, a preto je bohatý a obohacuje. To sa stane iba vtedy, ak si uvedomí a prežíva Božiu lásku a dobrotu.
Na čas, keď vysviacky kňazov boli iba v Bratislave a keď Dóm sv. Martina býval preplnený, spomína jedna účastníčka: „Keď som prežívala kňazskú vysviacku s množstvom ľudí z celého Slovenska, keď som videla odhodlanie novokňazov, uvedomila som si s ľútosťou, že sa neviem zmieriť so susedmi. Hneď po návrate som za nimi išla a odprosila ich, hoci dovtedy som bola presvedčená, že oni sú vinní."
Obohatila sa a začala obohacovať. Sama sa duchovne obohatila a uvedomila si, že Ježiš Kristus učil, aby človek nielen prijímal a skusoval Božie milosrdenstvo, ale aby aj sám bol milosrdný voči iným.
Turzovka, Dom sv. Jozefa, 21.9.2017