Máloktorý symbol je tak rozšírený ako kríž.
Práve tento symbol Cirkev v dnešný teň stavia pred oči svojich veriacich, aby pochopili a uverili, že v ňom je svetlo a záruka našej spásy. Kríž je znamením Božej blízkosti. On je symbolom a znakom našej viery. V pohanskom svete bol kríž symbolom potupy a hanby.
Keď Kristovo telo a telá dvoch lotrov boli sňaté z krížov, kríže boli pohodené na mieste popravy. Až po takmer troch storočiach sv. Helena, matka Konštantína Veľkého, ktorý uzákonil kresťanom náboženská slobodu, dala hľadať Kristov kríž, ktorý bol potom umiestnený v kostole Božieho hrobu v Jeruzaleme.
Jeruzalemskú relikviu sv. Kríža, uloženú v striebornej schránke, ukoristil v r. 614 perzský kráľ Chozrau II. pri prechodnej okupácii Jeruzalema. Ale byzantský cisár Heraklius získal 3. mája 628 vzácnu trofej naspäť. Na pamiatku tohto znovuzískania sv. Kríža vznikol na kresťanskom Západe druhý sviatok sv. Kríža. Nájdenie sv. Kríža 3. mája sa slávilo, kým 14. septembra Povýšenie sv. Kríža. Pri novších liturgických úpravách splynuli obidva sviatky pod titulom Povýšenia sv. Kríža, čomu zodpovedajú aj bohoslužobné texty tohto sviatku.
Kristov kríž sa stal znamením víťazstva pravdy nad bludom, svetla nad tmou.
V pohanskom Ríme kríž bol určený ako popravný predmet, ako šibenica pre vzbúrených otrokov. Pohanský Rím svojou krutosťou rozdrvil každého, kto sa vzoprel proti nemu. Kríž, na ktorom títo úbožiaci zomierali bol dokladom, že proti tomuto kolosu svetovej rímskej ríše je márny každý odpor.
Vo Fastovej (Howard Fast) knihe Spartakus, ktorá bola aj sfilmovaná, je pekná epizóda. Spartakus, vodca sprisahaných otrokov, bol aj so svojimi spoločníkmi chytený a ukrižovaný. Zostala po ňom žena, o ktorú sa uchádza rímsky šľachtic. Hovoril jej o márnosti boja proti moci Ríma. „Čo tým dokázal Spartakus, že sa vzbúril - hovorí šľachtic Spartakovej žene. Ona mu na to odpovedá: „Vybudoval nádej. Nádej, že vzbúrenci raz dôjdu svojho práva“.
Aj Ježiš Kristus, ten božský Spartakus vybudoval nádej, že kríž - to dovtedy znamenie malosti a slabosti, stane sa jeho smrťou nástrojom moci a sily, že ním bude podvrátený starý poriadok, stará morálka, starý svet, po ktorom nastúpi nový.
Krížom padá jediný cieľ davu ľudu - chlieb a hry (heslo Rimanov), a nastupuje služba Bohu. Krížom sa rúca zásada starých filozofov - carpe diem - užívaj dňa, vyžívaj sa, holduj vášňam a objavuje sa seba premáhanie a ovládanie sa. Krížom prestáva stará neľútostná prax oko za oko, zub za zub a otvárajú sa nové perspektívy správania sa voči známym, priateľom i nepriateľom. Krížom sa rúca starý otrokársky poriadok a na jeho miesto nastupuje poriadok vzájomnej lásky, kresťanskej pospolitosti, ktorého zákom je evanjelium.
Celému nášmu životu a konaniu máme vtlačiť znamenie našej spásy - kríž. Potupenie kríža sa považovalo vždy a všade za odpad od viery.
Kríž na Karlovom moste v Prahe bol postavený za Otca vlasti, bol odstránený zimným kráľom Fridrichom Falckým na naliehanie jeho manželky. A obaja cez tento most museli utekať z krajiny po bitke na Bielej hore.
Legenda hovorí, že Konštantín Veľký, keď tiahol na mesto Rím, mal vo sne videnie, kde sa mu zjavil Pán Ježiš s krížom a bol upozornený, že v znamení kríža zvíťazí nad Maxenciom. Konštantín dal zhotoviť kríže, namiesto pohanských erbov na bojové zástavy svojich vojakov. A zvíťazil nad nepriateľom.
Aj my pri každom pohľade a každej spomienke na kríž vzbuďme v sebe svoju vďačnosť a nádej. Vďačnosť za to, že krížom sme boli vykúpení a tiež za nádej, že v tom znamení aj my zvíťazíme.
Turzovka, Dom sv. Jozefa, 14.9.2017