Bartolomeja nazýva sv. Ján evanjelista aj Natanaelom.
Pochádzal z Kány Galilejskej, ktoré sa nachádza v severnej Palestíne na západ od Genezaretského jazera.
Podľa tradície ohlasoval evanjelium v Indii, v Mezopotámii, pri Kaspickom mori a v Arménsku. V Arménsku mu na rozkaz kráľa Astyaga stiahli z tela kožu a potom ho popravili. Jeho pozostatky sn nachádzajú na Tiberskom ostrove v Ríme
ODKIAĽ MA POZNÁŠ?
Bar-tolmai, t.j. syn Tolmajov, Natanael, musel byť známy skôr ako filozof než ako rybár. Radšej dumal ako debatoval.
Sto a tisíckrát si kládol otázku: dokedy budeme čakať? Kedyže príde sľúbený Mesiáš? Tak ho našiel Filip-priateľ, nový učeník Majstra z Nazareta:
— Poď, našli sme Mesiáša! Toho z Nazareta!
— Z Galiley? Priateľu, z Galiley? Nikdy! Čo odtiaľ, tam z Nazareta, čo odtiaľ môže prísť dobrého?
Filip neuvažoval; pritiahol ho a predstavil...
— Hľa, pravý Izraelita, v ktorom niet podvodu! — takto ho privítal Pán.
Úžasné! Ako vie o mne? Ako ma mohol takto presvietiť — pýtal sa Natanael sám seba. Nezdržal sa a hodil otázku:
— Odkiaľ ma poznáš?
Od tých čias sa na to Bartolomej pýtal v duchu seba i Ježiša nespočetnekrát: odkiaľ ma tak poznal; a keď ma tak dobre poznal, ako to, že si ma vyvolil?
Bartolomej pochopil, že Ježiš ho miloval prv, ako ho poznal. To vyvolalo v ňom obrovskú silnú vieru, ktorú vyjadril:
— Majster, ty si Boží Syn, ty si Kráľ Izraela!
Ježiš, ktorý si nás vyvoľuje takých, akí sme, takých s predsudkami, chybami a nedokonalosťami, tento Ježiš musí byť Mesiáš, musí byť Boh! Za takého Kráľa oddá sa žiť, bojovať a umierať.
Bartolomej, keď stratil Pána, po jeho vzkriesení a zoslaní Ducha, vybral sa do Indie, aby tu hlásal, aký dobrý m Pán. Aby presviedčal práve takých, ako bol on:
—Ježiš Kristus je naozaj Syn Boží! Tento Ježiš nás miluje!
Neskôr prešiel do Arménska. Tu položil za svojho Majstra život. Kráľ Astyages dal ho neľudsky umučiť a popravil. Zato, že obrátil kráľa Polimeusa a s ním celé mestá, zúril proti nemu satan. Na rozkaz Astyagesa pohani stiahli zaživa z neho celú kožu a ukrižovali ho dolu hlavou.
Iste ho Majster Ježiš poznal aj takto.
Brat, sestra, spýtajme sa: « Poznáš, dobrý Ježiš, i nás, i mňa? Poznáš nás takých, akí sme vo veku dvetisíc...? »
A doplňme Bartolomejovu otázku: « A keď nás poznáš, ako to, že nás ešte aj miluješ? » Odpovie:
— Nestratil som titul « Spasiteľa! »
— Od svojej smrti, keď som bol « pozdvihnutý od zeme », odvtedy všetkých priťahujem k sebe.
— Ak niekto žízni, nech príde ku mne...
— Z vnútra toho, kto verí vo mňa, potečú rieky vody živej...
Pane, ďakujem!
Viem, že ma poznáš, ale ešte viac viem, že ma miluješ. Tvoj kríž mi je živým svedectvom, že si ma videl vo svojej vševedúcnosti už vtedy, keď svet o mne ešte nevedel. Ty si ma už vtedy miloval a vtedy za mňa umieral.
Je na mne vrátiť lásku za lásku!
Tvoj apoštol Bartolomej v sile viery sa nebál, že ho za prítulnosť k tebe zvlečú z kože. My sa bojíme už aj výsmechu..., odsunutia na vedľajšiu koľaj..., ľahšej peňaženky...
Pane, pre lásku tvojej Matky — Kráľovnej mučeníkov, a pre živé svedectvo tvojho apoštola Bartolomeja, pridaj mi odvahy, sily a lásky vyznávať životom:
« Ty si Kráľ! Ty si naozaj Boží Syn! »
DNES (predsavzatie)
Večer sa opýtam Ježiša, či bol spokojný s mojím vyznaním života.
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými