Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Joz 3, 7-10a. 11. 13-17, Mt 18, 21 – 19, 1

Kto by sa nepotešil, keď ho niekto začne chváliť, uznávať, uprednostňovať, preferovať... 

V prvom čítaní sme počuli ako Jozueho začal vyzdvihovať sám Boh: Pán povedal Jozuovi: „Dnes ťa začnem vyvyšovať pred celým Izraelom, aby vedeli, že ako som bol s Mojžišom, tak budem aj s tebou“.

Aká je reakcia Jozueho? Hodná veľkej osobnosti! Povedal: „Pristúpte sem a počujte slová Pána, svojho Boha.“ Všetko vyvyšovanie dal na Pána. Podľa hesla žalmistu: Nie nám Pane, nie nám, ale svojmu menu daj slávu.

Však by bolo smiešne, keby začal hovoriť: Ja vás dnes prevediem cez Jordán, dôverujte mi, uvidíte, že sa všetko vydarí...?!

Prečo je dôležitý taký postoj? Lebo zodpovedá pravde! Nebol to on, ale Boh, ktorý ich previedol cez Jordán.

Platí to všeobecne. Ak nie je človek hlúpy, tak sa nevystatuje. Uvedomuje si Pavlove: Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal? (1Kor 4,7).

Uvedomenie, si, že sa nemáme prečo chvastať, veľmi pomôže aj k tomu, aby sme splnili evanjeliovú požiadavku o odpustení, ktorá nám zaznela v dnešnom úryvku od Matúša. Prečo? Keby si sluha uvedomil koľko dostal, že mu bolo tak veľa odpustené, nebol by taký tvrdý k spolusluhovi.

Je to jednoznačný odkaz pre nás. Sme zahrnutí Božou dobrotou. A ak uvážime kto je Boh a kto my, nemali by sme mať problém odpustiť.

Zdá sa mi, že všetci sme vyvyšovaní – ako Jozue.

Turzovka, 17.8.2017